Výsledky novej štúdie ukazujú, že zvieratá žijúce v Krugerovom národnom parku v Južnej Afrike považujú ľudské hlasy za väčšiu hrozbu ako zvuky ich prirodzených predátorov. Vedci zistili, že cicavce reagujú na tichý ľudský rozhovor častejšie a rýchlejšie ako na leví rev, výstrely alebo iné potenciálne nebezpečné zvuky.
Výskum odhalený v srdci africkej savany
Počas obdobia sucha vedci strategicky umiestnili reproduktory a nahrávacie zariadenia v okolí napájadiel – miest, ktoré sú pre zvieratá životne dôležité. Z týchto reproduktorov prehrávali nahrávky rôznych zvukov: tichú konverzáciu v miestnych afrických jazykoch, rev levov, štekot psov, výstrely a spev vtákov. Tieto nahrávky slúžili ako testovací materiál na vyhodnotenie reakcií divokých zvierat na rôzne typy akustických podnetov. Štúdia bola publikovaná v časopise Current Biology a informáciu priniesol portál Veda na dosah.
Na zabezpečenie objektivity boli všetky zvuky prehrávané v rovnakej hlasitosti. To znamená, že hlasnejšie zvuky, ako napríklad streľba alebo štekot psov, mohli pôsobiť, akoby boli vzdialenejšie, čím sa znižoval ich stresujúci účinok.
Ľudský hlas ako najsilnejší stresor
Z analýzy tisícok hodín videozáznamov vyplynulo, že cicavce reagovali na ľudské hlasy veľmi výrazne – v 95 % prípadov sa rozhodli utiecť. To je dvojnásobne vyšší podiel ako pri reakciách na zvuky levov. Navyše, keď zvieratá počuli ľudský hlas, reagovali o 40 % rýchlejšie než pri iných zvukoch.
Na záznamoch bolo vidieť aj extrémne prípady. V jednom z nich napríklad leopard, ktorý práve ulovil korisť, okamžite zanechal jedlo a utiekol, len čo zaznamenal zvuk ľudskej reči. Pri ostatných typoch zvukov bolo častejšie vidieť, že zvieratá pred útekom chvíľu váhali.
Vedci zároveň zaznamenali, že pri zvuku výstrelov a štekotu psov bol útek cicavcov trikrát pravdepodobnejší než pri kontrolných zvukoch (napr. speve vtákov). No pri ľudskom hlase bola pravdepodobnosť úteku až deväťnásobne vyššia.
Slony sa správajú inak
Väčšina cicavcov – medzi nimi impaly, hyeny, bradavičnaté prasatá, nosorožce, žirafy, zebry, kudu či leopardy – prejavila jednoznačne útekové správanie. Výnimkou však boli slony. Tieto inteligentné a sociálne zvieratá nereagovali na levie zvuky útekom, ale naopak – zoskupili sa a aktívne vyhľadali a zničili zdroj zvuku. V niektorých prípadoch poškodili alebo úplne rozbili techniku, ktorá zvuky prehrávala.
Takéto správanie môže naznačovať, že slony vnímajú levov skôr ako konkurentov alebo hrozbu, s ktorou sa vedia vyrovnať kolektívne, zatiaľ čo ľudí pravdepodobne spájajú s odlišnou a vážnejšou formou nebezpečenstva – napríklad s lovom alebo pytliactvom.
Dôsledky na správanie a ekosystém
Výskumný tím zdôrazňuje, že tento typ správania môže mať vážne ekologické dopady. Keď sa zvieratá kvôli ľudskému hlasu rozhodnú opustiť napájadlo počas obdobia sucha, vystavujú sa riziku dehydratácie. Keď opustia potravu, ktorú predtým zložito ulovili, ohrozujú vlastné prežitie aj reprodukciu.
„Naše výsledky sú súčasťou narastajúceho množstva dôkazov, že divoké zvieratá na celom svete vnímajú človeka ako superpredátora, ktorého sa boja viac ako akéhokoľvek iného predátora,“ uviedol výskumný tím.
Podľa hlavnej autorky štúdie, profesorky Liany Zanetteovej, strach z ľudského hlasu je taký silný, že sám o sebe pôsobí ako signál okamžitého ohrozenia. „Zvieratá nás vnímajú ako prítomnosť extrémneho rizika. Ich reakcie sú dôkazom toho, aký významný dopad má človek na voľne žijúcu prírodu,“ povedala Zanetteová.
Ochrana pred pytliactvom aj riziká turizmu
Vedci zároveň navrhujú praktické využitie výsledkov štúdie. V oblastiach ohrozených pytliactvom by mohli reproduktory s prehrávaním ľudských hlasov slúžiť ako ochranný nástroj – ak zvieratá budú automaticky utekať z týchto zón, zníži sa pravdepodobnosť ich ulovenia.
Zároveň však štúdia upozorňuje aj na možný negatívny vplyv cestovného ruchu. Hoci turizmus prispieva k financovaniu ochrany prírody, prítomnosť turistov – a ich hlasov – môže zvieratá stresovať a ovplyvniť ich prirodzené správanie, napríklad rozmnožovanie alebo migráciu.
Zistenia výskumu z Krugerovho národného parku odhaľujú, ako výrazne divoké zvieratá vnímajú človeka ako zdroj nebezpečenstva. Ľudský hlas, ktorý môže pre nás znieť nevinne, v ich svete spúšťa obranné reakcie silnejšie než rev šelmy. Táto štúdia je ďalším dôkazom toho, že ľudská prítomnosť
