Spoznala všetky havajské ostrovy, no Maui jej učaroval najviac. Zuzana Azur je tu už ako doma a najviac jej imponuje aktívny životný štýl a komunitný spôsob života. Voľné chvíle trávi v oceáne či na pláži a surfovať môže 365 dní v roku. Z miestnej kuchyne nedá dopustiť na čerstvé mango či obrovské avokáda a medzi typickými jedlami by ste našli aj v zemi pečené prasa či „kurací rezeň“. Ostrov žije z turistov, no tých tu domáci nie vždy vítajú s otvorenou náručou.
„Až teraz po rokoch si uvedomujem, že občas je vyčerpávajúce, že je tu stále teplo a ročné obdobia sa nemenia. Nemám rada zimu, ale pár vianočných týždňov na Slovensku mi pomáha nabrať silu,“ hovorí Zuzana Azur o tropickom havajskom počasí.
Havajské ostrovy patria k najznámejším dovolenkovým rajom. Ako tam ale plynie taký každodenný život? Čo sa nachádza „za oponou“?
Aj tu musí človek chodiť do práca. Lenže rozdiel je v tom, že aj tá cesta do a z práce je krásna. Je tu v podstate 365 dní v roku teplo, takže človek sa ráno pred prácou môže okúpať alebo si zasurfovať. Ľudia tu žijú dosť aktívne, už od východu slnka vidíte, ako behajú, kajakujú, bicyklujú alebo sú vo vode. Ja si rada odskočím do oceána zmyť zo seba povinnosti, potom niečo podniknúť s kamarátmi, dať si jedlo z foodtrucku a pozrieť si západ slnka. Voľné dni trávim vždy vonku na turistike, vo vode, alebo v džungli.
Ostrov Maui ste už nazvali svojím domovom. Prečo ste sa rozhodli práve pre tento ostrov? Čím vás zaujal?
Prešla som všetky ostrovy a Maui mi príde ako najlepší mix všetkých dokopy. Nie je až taký turistický a preľudnený ako Oahu, ale nie je zas ani tak lenivý ako ostatné ostrovy a stále je tu čo robiť a objavovať. Typické pre Maui je napr. whale watching (pozorovanie veľrýb), surfovanie či šnorchlovanie s korytnačkami. Ďalej obľúbená je celá cesta na Hanu, ktorá je plná vodopádov, bambusových lesov, trailov a tropickej džungle. Oplatí sa vidieť aj západ alebo východ slnka z vrcholu sopky Haleakaly.
S akými očakávaniami ste sem vycestovali? A aká bola realita?
Bola to vlastne náhoda, neplánovala som tu žiť. 10 rokov dozadu som prišla do USA na chvíľu cestovať. Vo Vegas sme sa po roadtripe rozhodovali, kam ďalej, či na Kostariku alebo Havaj, a vyhral to Havaj. Bolo to veľmi spontánne, za 2 dni sme už sedeli na letisku. Odvtedy som sa vracala vždy, keď som mohla, riešila som víza na ambasádach, žila som tu striedavo niekoľko rokov, medzitým som cestovala po celom svete a ako to už býva, časom som tu niekoho spoznala a vzali sme sa.
Ako sa zmenilo vaše vnímanie ostrova po tom, ako ste sa stali súčasťou havajskej rutiny?
Havaj patrí pod USA, takže je to tu dosť skomercializované a ľudia žijú z turizmu. Či je to dobré, alebo zlé, závisí od toho, ako sa na to človek díva a ako s tým dokáže pracovať. Mňa najviac turisti dokážu naštvať za volantom. Parkoviská sú väčšinou plné a niektoré aktivity sa musia rezervovať o dosť dopredu. Pred 10 rokmi a to nemuselo takmer vôbec, napr. pláž, ktorá sa dnes bookuje dopredu, bola vtedy poloprázdna. Tu sú v zime populárne aj výletné lode pozorujúce veľryby. Je to krásny zážitok, ale keď vidíte, ako okolo jednej veľryby krúži 8 lodí, tak vám jej príde ľúto.
Aké boli vaše prvé dni na ostrove? Čo pre vás ostane nezabudnuteľným?
Nezabudnuteľný je určite pocit pristávania lietadla. Keď sa vraciam naspäť a z vrchu spoznávam každú zákrutu a zátoku. Vlhký vzduch a teplý jemný vánok, keď vyjdem z letiska. To bol prvý pocit, na ktorý nezabudnem.
Ako vyzerá bežné havajské bývanie? Aké nevyhnutnosti nechýbajú v žiadnom dome?
V dome nesmú chýbať sieťky na oknách a dverách, ventilátor alebo klíma. Takmer v každom dome nájdete aj filter na vodu, stroj na ľad, gril a občas aj gekóna alebo malého škorpióna. Typické pre Havaj je tzv. ohana (zn. rodina), menší domček, ktorý sa nachádza za hlavným domom. Tieto domčeky sa stavali pre starých rodičov a teraz sa prenajímajú.
Akú úlohu tu zohráva symbolika a duchovno?
Duchovno sa tu najviac spája s prírodou a v každodennom živote sa najviac prejavuje formou vďačnosti. Najviac to cítiť počas západu slnka, keď sa všetci zastavia, aby ho mohli potichu pozorovať. Je to taká hromadná nevedomá meditácia. Praví Havajčania nechávajú v džungli obety vo forme kameňov obalených do listov, alebo kvety a iné prírodné dary. Keď je pohreb alebo nejaká ceremónia a ľudia si chcú niekoho alebo niečo uctiť, ako keď zhorelo celé mesto Lahaina, tak spolu vyrazia na oceán a pádlujú do kruhu, hádžu kvety do vody so zámerom uctenia tejto myšlienky.
Aké miestne tradície a zvyky sa na vás najrýchlejšie nalepili?
Najrýchlejšie som si osvojila aktívny životný štýl a to, že tu fungujeme ako komunita. Navzájom si pomáhame, neberieme to ako otravovanie. Pre niektorých je priorita oceán a keď sú dobré vlny, tak nejdú do práce a idú radšej surfovať. Priorita je jednoducho užívať si život.
A čo majú spoločné so Slovákmi?
Američania sú celkovo opak Slovákov. Sú oveľa otvorenejší, je ich všade vidieť a počuť. Neboja sa ukázať svoju osobnosť, skromnosťou rozhodne netrpia. Miestni ale dokážu byť nepríjemní k turistom, najmä Filipínci, a dajú im občas najavo, že tu nemajú čo robiť. Praví Havajčania sú oveľa milší, ale tých je už veľmi málo. Naopak, Slováci sú z mojej skúsenosti k turistom milí a ochotní.
Na Slovensku nám kde-tu vyrastie orech, jabloň či čerešňa. Na Havaji to bude pravdepodobne o inom. Čo z pravej exotiky vám zachutilo najviac?
Mango priamo zo stromu chutí neskutočne. Dá sa jesť lyžičkou rovnako ako avokáda, ktoré sú väčšie ako grapefruity. Ďalej tu rastú papaye, guavy, zázvor, banány, macadamie, káva, ananás, citróny, ale aj rajčiny, jahody, havajské čerešne či cukety. Každá časť ostrova má trochu iné podnebie, takže sa tu toho urodí mnoho.
Veľa sa hovorí o exotickej kuchyni. Čo ste si na nej zamilovali vy ?
Kuchyňa je tu zmixovaná s japonskou, kórejskou či filipínskou. Takže veľa sushi, rýb – populárna je mahi mahi, ryže, BBQ a bravčového mäsa. Najviac som si zamilovala poké. Je to surová ryba s ryžou, občas s riasami, mangom, kimchi alebo uhorkami. Najlepší je čerstvý surový tuniak alebo losos.
Jednou zo starých havajských tradícii je to, že prasa zahrabú medzi rozhorúčené kamene do zeme na niekoľko hodín, a pomaly sa tam pečie. Volá sa to kalua pork. Potom je dosť typické chicken katsu, čo je v podstate obaľovaný kurací rezeň. Ja som sa učila robiť sushi, ale časom ma prešla trpezlivosť.
