Svoje diela prerába v útulnom priestore pri ružomberskej železničnej stanici v Rybárpoli, ktorý neustále vylepšuje. Niekoľko rokov to bol prázdny chátrajúci priestor, ktorý nikto nechcel. ,,Keď som to vzala, dnu sa nedalo ani vojsť pre pavučiny, no stačilo to vymaľovať. Keď som dielňu otvárala, jedna pani mi z bicykla kričala, že to nemám otvárať, lebo tomuto sa venuje istá pani Alexandra a tá je dobrá, k nej všetci chodia. A ja pozerám po nej, veď to som ja,“ spomína s úsmevom na vtipnú príhodu Arabella, ktorá predtým pracovala vo svojej garáži.
Cez leto pomáhala na zámku
Okrem bežných spoluprác na premeny z jej dielne sa jej uplynulé leto naskytla možnosť renovovať nábytky v súkromnom zámku Dalešice v Českej republike. Tam bývala aj so svojou dcérkou, ktorá jej ochotne pomáhala.
Ako tvrdí, ak má niečo historickú hodnotu, ako laik sa jej nesmie dotknúť, pretože nie je vyštudovaná reštaurátorka, a tým pádom by podľa jej slov znehodnotila historický kúsok. ,,Avšak, ak je niečo súkromná zbierka, môžem ju prerobiť,“ zdôraznila Alexandra.
Ambiciózna umelkyňa pred rokmi skúsila aj školu reštaurovania, ale z časového hľadiska ju nedoštudovala. Verí, že časom sa jej opäť podarí školu navštevovať, vďaka čomu sa môže dostať do komory reštaurátorov, aby mohla robiť aj štátne alebo cirkevné zákazky.
Alexandra sa okrem renovácie na zákazku venuje aj svojim predstavám o tom, ako by podľa nej mal vyzerať kus nábytku. ,,Nakupujem nábytky a po premene na originálne výtvory ich ponúkam na svojej internetovej stránke, na sociálnych sieťach alebo osobne, keď zákazník navštívi moju dielničku,“ hovorí umelkyňa s tým, že rada premení akýkoľvek nábytok. Najskôr svoju predstavu vysvetlí zákazník, Alexandra túto predstavu finančne ohodnotí a keď s tým obaja súhlasia, začína s premenou.
Napriek tomu, že si je svojou prácou stopercentne istá, občas ju prepadne zlý pocit a výčitky, ak si niekto myslí, že svojimi farbami ničí nábytok. No opak je pravdou. Starým storočným kreslám, skriniam či komodám vdychuje nový život a mladistvý vzhľad.
Keď nie je v dielni, so svojou dcérkou rada cestuje. Dodáva jej to energiu a iný pohľad na svet. ,,Ľudí mám veľmi rada, lebo ma učia, akým človekom chcem alebo nechcem byť. A preto si žijem ako povedia – vo svojej bublinke, ktorú som si vytvorila. Našťastie, mám okolo seba priateľov, ktorí mi rozumejú, rodinu, ktorá má podporuje a úžasnú dcéru, ktorá chce byť ako maminka,“ dodala na záver Alexandra s úsmevom.
Text: Patrícia Kurpašová
