Hovorí si Arabella, má svoju čarovnú dielňu, kde oživuje staré kusy nábytku a premieňa ich na pestrofarebné umenie. Jej rodičia nie sú umelecky nadaní, neštudovala žiadnu umeleckú školu, no predsa tvorí nápadité a originálne umelecké kúsky.
Každý predsa máme doma na povale niečo, čo by sme potrebovali premaľovať či inak renovovať, aby to zapadlo do nášho interiéru a zároveň to má pre nás významnú spomienku a viaže nás k tomu isté puto. Dobre to vie aj Alexandra Klačková z Ružomberka, ktorá navracia starým nábytkom život. O prácu núdzu nemá.
Možno ju poznáte z televízie či sociálnych sietí. Prednedávnom sa objavila v televíznej relácii (Jama Levova), v ktorej predstavila svoju nevšednú reštaurátorskú prácu. Sympatická Liptáčka očarila investorov, ktorí ju okamžite podporili v podnikaní.
Napriek idylickým úvodným slovám o úspechu, začiatky ako samoživiteľka nemala jednoduché. Keď jej dcéra mala len sedem mesiacov, ostali samé – no faktúry platiť museli. Z nápadu, ktorý pred ôsmimi rokmi vznikol ako motivácia uživiť svoju malú rodinu, sa dnes stala plnohodnotná značka, ktorá je známa nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.
Chcela robiť veci inak a pritom sa podieľať na umení
Arabellin príbeh sa začal písať pred ôsmimi rokmi, keď pomohla svojej sestre prerobiť nočný stolík, ktorý sa jej nehodil do bytu. ,,Stačilo ho premaľovať, ozdobila som ho servítkovou technikou a keďže mal úspech na sociálnych sieťach, začala som pomaličky zháňať kúsky, ktoré by som mohla taktiež prerobiť,“ začína rozprávať svoj životný príbeh Alexandra.
Záujem o jej kúsky postupne rástol. Najskôr sa ozval sused, potom známy a nakoniec aj neznámy záujemca, ktorý sa o nej dopočul. Spočiatku vyhovela akejkoľvek požiadavke zákazníka. ,,Potrebovala som ako sama matka s dieťaťom platiť šeky, tak som pracovala ako si zákazník želal. Moje predstavy o tom, ako by ten nábytok mohol lepšie vyzerať v inej farbe ostávali potlačené,“ priznáva svoje umelecké túžby Alexandra.
Keďže prácu odvádzala vždy perfektne, o jej zručnosti bol neutíchajúci záujem. A tak dokázala uživiť svoju malú rodinu aj robiť to, čo miluje. Bola hodená do vody, no naučila sa plávať. Postupne sa učila pracovať s ľuďmi, s farbami a začala ovládať rôzne techniky maľovania a čalúnenia.
,,To nie je len maľovanie, to sú aj iné veci, ktoré zákazník nevidí. Musím byť stolár a poradca v jednom, musím objednať látku, riešiť faktúry, zaplatiť odvody, vybaviť prevozy a kuriérov, urobiť si videá, fotky, venovať sa reklame a podobne,“ vysvetľuje zložitú prácu podnikateľky, no podotýka, že pre ňu čarovná dielňa Arabella nie je práca, ale životný štýl.
Špiónka vo firme, umelkyňa v srdci
Odmalička rada maľovala, dokonca chvíľu navštevovala aj základnú umeleckú školu, kde sa učila maľovať a vyrábať keramiku. Po vyštudovaní obchodnej akadémie vystriedala rôzne profesie, ale nakoniec sa vrátila k umeniu. Ako priznáva, prerábanie nábytkov bola v tom čase diera na trhu.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
