Henry Kissinger vstúpil do dejín presadzovaním politiky détente (uvoľňovania), teda uvoľňovania napätia medzi USA, Sovietskym zväzom a Čínou. Prispel napríklad k uzavretiu dohôd o obmedzení jadrového zbrojenia medzi Washingtonom a Moskvou.
Traduje sa, že k normalizácii vzťahov medzi USA a Čínou, ktoré boli na bode mrazu, využil začiatkom 70. rokov minulého storočia aj majstrovstvá sveta v stolnom tenise, ktoré sa konali v roku 1971 v japonskom meste Nagoja. Tým sa vytvoril termín „pingpongová diplomacia“.
Už nasledujúci rok zavítal v roku 1972 na historickú návštevu Číny prvýkrát americký prezident Richard Nixon. Úspechy slávil Kissinger aj takzvanou kyvadlovou diplomaciou, a to najmä na Blízkom východe, kde prispel v roku 1973 k ukončeniu arabsko-izraelskej Jomkipurskej vojny.
Za najväčší úspech realpolitiky Henryho Kissingera, patriarchu svetovej politiky, sa však považuje sprostredkovanie mierovej dohody s cieľom ukončiť vojnu vo Vietname a odchode amerických vojsk z tejto ázijskej krajiny, za čo získal v roku 1973 Nobelovu cenu za mier.
V súvislosti s odtajnením dokumentov Nixonovej a Fordovej vlády sa však dostal Kissinger pod tlak verejnej mienky a organizácií ľudských práv pre americkú politiku v Južnej Amerike a vo Východnom Timore.
Henry Kissinger aj vo vysokom veku aktívne vystupoval a formuloval odvážne stanoviská, keď napríklad vyhlásil, že na to, „aby ste pochopili Putina musíte čítať Dostojevského a nie Mein Kampf.“
Širokú diskusiu vyvolali jeho slová, ktoré boli dovtedy pre mnohých tabu. V máji 2022 ich adresoval prostredníctvom telemostu účastníkom Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose. Poradca dvoch bývalých amerických prezidentov pre národnú bezpečnosť povedal, že s Moskvou je nevyhnutné rokovať. Naznačil, že Ukrajina by sa mala vzdať časti svojho územia, aby dosiahla mierovú dohodu s Ruskom.
O necelý rok neskôr, 17. januára 2023, v online príhovore rovnako k účastníkom Svetového ekonomického fóra v Davose už Kissinger nevylúčil členstvo Ukrajiny v NATO, hoci dlho bol proti. Túto myšlienku potvrdil v máji 2023 v rozhovore pre prestížny britský týždenník The Economist, v ktorom sa otvorene vyslovil za prijatie Kyjeva do Severoatlantickej aliancie.
Veterán svetovej diplomacie tvrdil, že Kyjev treba prijať do NATO preto, aby ho aliancia chránila a súčasne zadržiavala.
