Vo veku 100 rokov zomrel v stredu bývalý minister zahraničných vecí USA Henry Kissinger. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Agentúra Reuters s odvolaním sa na newyorskú konzultačnú spoločnosť Kissinger Associates doplnila, že Kissinger zomrel vo svojom dome v štáte Connecticut.
Kissingerovo pôsobenie na poste šéfa diplomacie v dvoch amerických administratívach – prezidentov Richarda Nixona a Geralda Forda – zanechalo v zahraničnej politike USA nezmazateľnú stopu, konštatoval Reuters.
Za spoluúčasť na diplomatických rokovaniach týkajúcich sa vojny vo Vietname získal v roku 1973 Nobelovu cenu za mier, ktorá však vzbudzovala mnohé kontroverzie, pretože Kissinger okrem iného rozhodoval aj o intenzívnom bombardovaní Severného Vietnamu, ktoré malo krajinu prinútiť k ukončeniu vojny.
V 70. rokoch sa Kissinger podieľal na mnohých epochálnych globálnych udalostiach: jeho úsilie viedlo k diplomatickému otvoreniu Číny, k prelomových americko-sovietskym rozhovorom o kontrole zbraní, rozšíreniu vzťahov medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi a parížskym mierovým dohodám so Severným Vietnamom.
Kissingerov vplyv ako hlavného architekta zahraničnej politiky USA vyprchal s Nixonovou rezignáciou v roku 1974. Napriek tomu ho za šéfa rezortu diplomacie povolal aj prezident Gerald Ford.
Vývoj na medzinárodnej politickej scéne Kissinger komentoval v podstate do konca svojho života a mnoho významných osobností – od politikov až po prezidentov – si k nemu chodievalo po rady.
Kissinger bol napríklad aj dobrým priateľom a radcom neúspešnej kandidátky na post prezidenta USA Hillary Clintonovej – napriek tomu, že ona je demokratka a on republikán.
Aktívny zostal Kissinger aj po tom, ako oslávil svoje sté narodeniny: zúčastňoval sa na stretnutiach v Bielom dome, vydal knihu o štýloch vodcovstva a pred výborom Senátu vypovedal o jadrovej hrozbe, ktorú predstavuje Severná Kórea. V júli 2023 nečakane navštívil Peking, aby sa stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
