Herečka Silvia Šuvadová sa vyjadrila k téme, prečo sa rozhodla nemať deti. V rozhovore zdieľa dôvody, ktoré viedli k tomuto rozhodnutiu, a objasňuje, ako to ovplyvnilo jej osobný a profesionálny život.
Herečka Silvia Šuvadová je veľmi otvorená o svojom živote a nemá problém hovoriť o citlivých témach. V minulosti zažila nielen fyzické, ale aj psychické týranie, ktoré malo vážny dopad na jej život. Tento neustály stres viedol k potratom, a následne sa jej už nepodarilo založiť rodinu, píše portál eva.pluska.sk.
„Veľmi som túžila nájsť toho pravého, vždy som u mužov hľadala duchovnú vyspelosť. V tridsiatich šiestich som konečne stretla niekoho, kto ale už mal tri dcéry, a aj keď sa pôvodne tváril, že budeme mať aspoň jedno dieťa, potom povedal, že už nechce. To bol bod zlomu. Mohla som odísť a hľadať niekde inde, ale zostala som s ním,“ odhalila Šuvadová pre Blesk.cz.
Šuvadová sa dokonca podelila aj o svoje skúsenosti s túžbou po deťoch a o tom, ako sa snažila presvedčiť partnera, ktorý však deti nechcel. „Musela som s tým dílovať, vyrovnať sa s tým. Nemal tú túžbu, bol spirituálny,“ uviedla v minulosti v rozhovore pre Šarm.
Vyrovnať sa s touto situáciou jej výrazne pomohla sestra Andrea, ktorá sa v rodine ujala úlohy matky. „Ako keby sestra prevzala v našej rodine úlohu mať potomkov. Nebolo však jednoduché zmieriť sa s tým. Ak túžba po deťoch v človeku je, musí s tým pracovať. Ja som to naplnenie našla v iných veciach. Mať deti by bolo úplne nádherné, zažívam to aspoň so sestrinými detičkami,“ priznala sa herečka.
Za hereckú kariéru vďačí babičke známej Slovenky
Šuvadová je známa aj svojou spiritualitou. Prezradila, že svoju hereckú kariéru pripisuje babičke jednej zo známych Sloveniek.
Dnes herecké projekty prijíma len príležitostne, pričom svoju pozornosť sústreďuje predovšetkým na Spirituálnu školu, ktorú založila. Na svoje herecké začiatky si však zaspomínala s vďačnosťou, keď spomenula podporu svojho otca a ešte jednej významnej ženy.
„Po skončení základnej školy som študovala v Dolnom Kubíne na Gymnáziu Pavla Országha Hviezdoslava, ktorý takisto pochádzal z Dolného Kubína, takže bolo celkom logické, že som čoskoro recitovala jeho verše na súťaži Hviezdoslavov Kubín alebo na súťaži Puškinov pamätník. Vo štvrtom ročníku gymnázia, keď sme sa mali rozhodnúť, kde chceme študovať, som mala pohovor s našou výchovnou poradkyňou. Zhodou okolností to bola babička dnes už známej slovenskej herečky a komičky Evelyn, teda Evy Kramerovej. Mojou túžbou bolo ísť na vysokú školu študovať učiteľstvo, slovenčinu, hudbu alebo psychológiu. Chcela som ísť buď do Bratislavy, alebo do Nitry,“ uviedla v rozhovore s redaktorom portálu krajskelisty.cz.
Priznala, že jej pôvodné predstavy o budúcnosti boli úplne odlišné od toho, ako sa jej život napokon vyvinul. „Osud rozhodol, že stretnutie s pani Kramerovou ma nasmerovalo k tomu, aby som skúsila herectvo. Bolo to v prvom roku, keď padol komunizmus. Povedala mi, že dostať sa tam bude iné ako za totality. V tom čase sme si všetci akosi podvedome mysleli, že dostať sa na Vysokú školu múzických umení je pre bežného človeka nemožné. Dovtedy ste často museli byť buď dcérou veľkej herečky, alebo v lepšom prípade veľkým komunistickým papalášom. Tak sme to vtedy všetci cítili. Ale keď sa blížil rok 1990, táto naša pani Kramerová mi povedala, že to bude chvíľa, keď na to nastanú vhodné podmienky, a ja by som to mala skúsiť,“ dodala herečka. Týmto spôsobom sa jej osud prepojil s rodinou dnes známej komičky Evelyn (Evou Kramerovou), čím získal nečakaný rozmer.