Najväčším kameňom úrazu je, že riešenie nepríde zo dňa na deň. To, ako sa správame dnes, ovplyvní klímu na stovky rokov. Úplné zastavenie uvoľňovania skleníkových plynov by však znamenalo kolaps systému, ktorý človek pozná. V prípade kolapsu by došlo k fatálnym ekonomickým a sociálnym problémom.
„Stredná doba života oxidu uhličitého v atmosfére je v radoch stoviek rokov. Znamená to, že čo dnes vypustíme, ešte polovicu z toho nájdeme v atmosfére aj o sto rokov,“ vysvetľuje Huth a dodáva, že riešenie tak bude účinné až v ďalekej budúcnosti.
Väčšina vedcov volá po dôraznej a čo najrýchlejšej akcii. Otázkou však ostáva, či sa záchrannú brzdu vôbec podarí zatiahnuť. „Nikto nevie a nikto neanalyzoval, aké spoločenské a ekonomické dôsledky budú mať opatrenia na znižovanie emisií skleníkových plynov. V zásade sú tu ešte ďalšie cesty, ako si s týmto problémom poradiť. Iné, ako iba obmedzovanie emisií. Vedci vyskúmali, že najsilnejšie mysliteľné škrty, pokiaľ ide o redukciu emisií, nebudú stačiť na dodržanie emisných cieľov, ktoré vyplývajú z Parížskej dohody. Musia sa k tomu teda pridať nejaké ďalšie opatrenia – napríklad priame odčerpávanie oxidu uhličitého z atmosféry a jeho ukladanie niekam, čo zatiaľ nedokážeme,“ dodáva pre DVTV profesor Radan Huth.
Oveľa účinnejšie a aktuálnejšie riešenie je zvýšiť základnú vedeckú gramotnosť. Je však jasné, že zmena klímy je len jednou z mnohých zložitých vedeckých otázok, ktorým budú musieť priemerní obyvatelia planéty porozumieť a v budúcnosti podľa nich aj konať.
Vedeckú gramotnosť tak odporúča implementovať do všetkých škôl.
