Dostupná je na trhoch naprieč svetom, ale zhoršené podmienky pre pestovanie znižujú jej kvalitu. Vedci objavili spôsob, ako pred dozretím predpovedať výslednú kvalitu tejto potraviny.
Ryža je háklivá na vysoké nočné teploty a silné slnko počas dňa. Práve to však do Ázie prináša zmeny klímy. Nová čínska štúdia priniesla zistenia, že vplyvom otepľovania sa kvalita tejto plodiny zhoršuje a ďalšie zhoršenie sa očakáva aj v ďalších rokoch, píše ČT24.
Kvalita ryže klesá vplyvom zmien klímy
Ryža je základnou potravinou pre polovicu ľudstva. Dopyt po nej sa za posledné polstoročie viac ako zdvojnásobil, najmä v Ázii. Tam sa jej tiež najviac pestuje a vyváža do celého sveta.
Ide teda o strategickú plodinu, od ktorej závisí nasýtenie miliárd ľudí naprieč svetom. Lenže súčasne je to rastlina, ktorá je veľmi citlivá na zmeny poveternostných podmienok. Vedci preto intenzívne skúmajú, ako ryža reaguje na rôzne scenáre zmien klímy.
Posledné výsledky naznačujú, že otepľovanie Zeme sa už na kvalite ryže odráža. Nielen zníženým výnosom, ale aj kombináciou vzhľadu, chutnosti, nutričného profilu a vlastností, ktoré majú vplyv na spracovanie.
Vedci skúmali vývoj v juhovýchodnej Ázii za posledných 35 rokov, konkrétne v Číne a Japonsku. Zaujímalo ich, ako sa klíma odráža na miere HHR, čo je podiel vymletých ryžových zŕn, ktoré si po odstránení šupky zachovávajú cez tri štvrtiny svojej dĺžky. Zjednodušene to predstavuje ryžu, ktorá sa dostane na stoly v kuchyniach a reštauráciách.
Faktory ovplyvňujúce výsledky
Čínski vedci, ktorí výskum viedli, skúmali množstvo klimatických premenných, aby zistili, ktoré z nich majú najväčší vplyv na HRR. Boli medzi nimi nočná teplota, denná teplota, priemerná denná teplota, horúce dni s teplotami nad 30-35 stupňov Celzia, početnosť zrážok, vlhkosť pôdy, množstvo slnečného žiarenia, oblačnosť, relatívna vlhkosť a mnoho ďalších. Ich model je pre toto veľké množstvo sledovaných faktorov veľmi presný.
Ukázalo sa, že najväčší vplyv na zníženú kvalitu ryže sú nočné teploty. Čím teplejšie noci, tým horšie sa ryži darí. Kritickou hranicou je v Japonsku 12 stupňov a v Číne 18 stupňov. Keď za takýchto podmienok dochádza ku kvitnutiu a rastu zŕn, znižuje sa rýchlosť fotosyntézy a hromadenie škrobu v zrne, čo vedie k zníženiu kvality ryže, pretože viac zŕn je náchylných na prasknutie.
Druhým najdôležitejším faktorom, ktorý prispieva k zmenám kvality ryže, je podľa štúdie denné slnečné žiarenie: vyššie slnečné žiarenie vedie k zníženiu HRR. Na treťom mieste je potom nedostatok zrážok počas dňa.
Priemerná ryža v Číne mala kvalitu HRR 62 percent. Každé desaťročie sa ale znižovala o 1,45 percenta. V Japonsku bola priemerná HRR ryža o niečo vyššia, 66 percent, ale pokles kvality bol oveľa vyšší – asi 7,6 percenta každé desaťročie.
Obe krajiny spája aj fakt, že sa kvalita ryže viac zhoršuje v južnejších regiónoch. To má zrejme súvis s tým, že sú bližšie k rovníku, a preto v nich panujú vyššie nočné teploty.
Presné predikcie
Podľa autorov sú tieto modely také kvalitné, že sa na ich základe dá predpovedať, ako bude vyzerať v týchto dvoch krajinách zber na daný rok. Stačí vziať klimatické údaje štyridsať dní pred dátumom zberu a výsledok predikcie je veľmi presný, vysvetľujú vedci.
Tento výskum je podľa autorov taký dôležitý preto, že podľa klimatologických predpovedí smeruje svet k stavu, kedy sa bude v ďalších desaťročiach kvalita ryže zhoršovať. Stane sa to pri vysokých emisiách, ale aj vtedy, keď sa podarí otepľovanie udržať pod 1,5 stupňa Celzia.
Predpokladá sa, že negatívny vplyv zmeny klímy na kvalitu ryže v Číne bude tvrdší ako v prípade Japonska, pričom najhorší bude vplyv práve v južných provinciách.
Tieto regióny pritom dávajú svetu vôbec najviac ryže. Môže to ohroziť celosvetové zásobovanie. Výsledky síce môžu byť znepokojujúce, ale ázijské krajiny pracujú na genetických úpravách ryže, ktoré by mohli tejto plodine poskytnúť vlastnosti, ktoré jej urobia odolnejšie.
