Leah, mladá žena zo Škótska, spomína na bolestivé chvíle, keď ju v jej bývalej škole tak dlho držali pri zemi, až jej praskli krvné cievy na tvári. Tvrdí, že bola tak často zadržiavaná, že si raz dokonca zúfalo vrazila skrutku do prsta na nohe. Píše o tom BBC.
Leah má autizmus, ADHD a poruchu učenia, a jej rodine bolo povedané, že súkromná špeciálna škola, ktorá za jej pobyt účtovala miestnej rade 250 000 libier (približne 290 000 eur) ročne, dokáže splniť jej potreby. Spočiatku sa tam cítila dobre, no čoskoro sa situácia zhoršila a bola neustále obmedzovaná, čo viedlo k sebapoškodzovaniu.
Leah nie je jediným prípadom. Viac ako 50 rodín a niekoľko bývalých zamestnancov, vrátane bývalého riaditeľa, hovorí o tom, ako tieto školy zlyhávajú v starostlivosti o deti s najzložitejšími potrebami. Charlene, matka dvoch dievčat s autizmom, bola nadšená, keď konečne našla školu, ktorá by mala splniť ich potreby po tom, čo ju 40 škôl odmietlo. Avšak po niekoľkých rokoch tvrdí, že jej dcéry sú traumatizované a vylúčené zo vzdelávania.
Z dôvodu nedostatočných možností v štátnych školách a nárastu počtu detí so špeciálnymi potrebami sa miestne rady stále častejšie obracajú na súkromné školy, kde ročne míňajú miliardy libier. Napriek vysokým nákladom však niektoré školy nedokážu zabezpečiť kvalitné vzdelanie ani emocionálnu podporu, pričom sa často spoliehajú na neprimerané používanie obmedzovania a majú málo kvalifikovaných učiteľov.
Napriek tomu, že sa tieto školy nachádzajú pod dohľadom, problémy pretrvávajú, čo potvrdzuje aj skúsenosť Leah, ktorá nakoniec vyhrala súdny spor pre diskrimináciu na základe postihnutia. Jej miestna rada musela ukončiť jej školskú dochádzku v tejto inštitúcii a zabezpečiť jej alternatívnu podporu.
Mnohé z týchto rodín pociťujú, že ich sťažnosti sú ignorované a celý proces je príliš komplikovaný, čo vedie k pocitu bezmocnosti a zúfalstva.
