Svoju úlohu hrajú aj riziká v globálnej ekonomike. „Ak by došlo k výraznému zhoršeniu ekonomického vývoja vo svete, pravdepodobne by nastal veľmi rýchly pokles cien akcií a úrokových sadzieb, čo atraktivitu zlata zvyšuje,“ dodáva Polanský. Riziká vidia ekonómovia napríklad v pokračujúcej vojne na Ukrajine alebo konflikte na Blízkom východe.
„Zlato sa stále používa v lepšej elektronike. Je ho tam ale tak málo, že to finálnou cenou veľmi nepohne. Myslím, že kto nesleduje ceny elektroniky na dennej báze, ten zdraženie nespozná. Podobné to bude aj inde,“ dodáva Vladimír Pikora.
Sporná budúcnosť
Otázka ďalšieho vývoja ceny zlata zostáva sporná. „Pre budúce mesiace môže zostať vysoká, navyše sa nedá vylúčiť jej ďalší rast. Dôvody, ktoré teraz vedú k vyššiemu dopytu, sa v blízkej budúcnosti pravdepodobne nezmenia,“ myslí si Jiří Polanský.
„Ja sa domnievam, že pokiaľ americká centrálna banka tento rok zníži svoje úrokové sadzby, dostaneme sa až nad 2 400 dolárov za uncu. Avšak objavujú sa aj názory, že pôjde zlato až na 2 600 dolárov za uncu. To by znamenalo, že sa ešte tento rok zlato zhodnotí o ďalších trinásť percent,“ hovorí Vladimír Pikora.
Opatrnejšia vo výhľade je Komerční banka aj jej francúzska matka Société Générale. Tie ďalší nárast ceny zlata na finančných trhoch neočakávajú. „Posledné dáta totiž predstavujú riziko, že by inflácia v Spojených štátoch nemusela klesať tak rýchlo, ako sa predpokladalo,“ uvádza Jaromír Gec. Teda ani tamojšie úrokové sadzby by nemuseli byť americkou centrálnou bankou znížené v takej miere, s akým trhy momentálne počítajú.
