Do vojny bol zapojený aj Searcy, ktorý sa vo Vietname ocitol v roku 1968 ako analytik vojenskej rozviedky. Po ročnej misii zažíval dezilúziu a pocit previnilosti, pretože pochopil, že americká verejnosť nie je o realite vojny informovaná. „Videl som, ako naši priatelia doma dostávali informácie, ktoré neboli len zavádzajúce, ale úmyselne klamlivé,“ povedal 79-ročný rodák zo štátu Georgia.
Do Vietnamu sa vrátil s kamarátom z armády v roku 1992, pretože chcel vidieť, ako krajina vyzerá v čase mieru. Navštívil vtedy aj lokalitu Khe Sanh, teda dejisko jednej z najkrvavejších bitiek vojny, kde ho dvaja chlapci zaviedli k rakete ležiacej pri škrape. „Bolo to moje prvé stretnutie s nevybuchnutou muníciou. Netušil som, že svoj život zasvätím jej odstraňovaniu,“ povedal Searcy, ktorý dnes žije v Hanoji.
Jeho skupina Project Renew spolupracuje s charitatívnou organizáciou Norwegian People’s Aid, ktorá sa podieľa na odstraňovaní mín v niekoľkých krajinách. Od začiatku ich pôsobenia sa podarilo počet obetí v provincii Quang Tri znížiť z viac ako 70 ročne takmer na nulu.
Searcy uvádza, že často dostáva otázku, čo ho k pomoci Vietnamcom motivuje. Tvrdí, že to nie je pocit viny, ale pocit zodpovednosti a snaha napraviť škody, ktoré jeho krajina napáchala.
Searcyho partner Nam povedal, že cieľom je dostať situáciu pod kontrolu, aby Vietnamci nemuseli žiť v strachu. Vyhlásiť tú či onú oblasť za stopercentne bezpečnú však nemožno nikdy, pretože každoročné záplavy hýbu s pôdou a premieňajú terén. „Je nemožné mať celú provinciu alebo krajinu bez bômb,“ uviedol Nam.
