Len zhruba tri kilometre od McMurdo stojí novozélandská základňa Scott. Pracovníci sa sem tam vzájomne navštevujú a organizujú filmové maratóny, stretnutia čitateľských klubov, niektorí tiež ponúkajú lekcie jogy, cudzích jazykov a ďalších koníčkov.
„Ja som sa v Antarktíde naučil tancovať hip hop a robiť thajské masáže,“ konštatuje Novozélanďan Chris Long. Ten sa po niekoľkých rokoch prepracoval na loď, ktorá vozí na ľadový kontinent turistov z Južnej Ameriky. Podľa Longa to je občas poriadne nekonvenčný životný štýl, ale inak si už svoju existenciu nedokáže predstaviť.
What it’s really like to live in Antarctica https://t.co/kXviCOufTF
— CTV News (@CTVNews) May 23, 2024
Nemka Laura Bullesbachová naopak žiadne divoké spomienky nemá. Pracovala v Port Lockroy na najjužnejšie položenej pošte, ktorá patrí Veľkej Británii. „Nie je tam tečúca voda, takže žiadne sprchy ani splachovacie záchody. A stále ste na seba nalepení,“ opisuje žena. Dodáva, že ľudia sa často domnievajú, že život v Antarktíde je fádny. Čo je ale ďaleko od pravdy.
V Port Lockroy podľa Bullesbachovej boli každý deň povinnosti, kvôli ktorým boli všetci takmer neustále zamestnaní. Keď priplávala loď, bolo potrebné doplniť zásoby, tím zo základne ale tiež organizoval vzdelávacie prednášky a podobne.
Nelsonová tvrdí, že hlavným predpokladom pre prácu v ľadovej pustatine je byť tímový hráč. A to platí ako pre podporné pozície, tak aj pre tie vedecké. „Je jedno, aký skvelý konštruktér alebo výskumník ste, ale ak nedokážete žiť v búde s ďalšími tromi ľuďmi alebo na stanici s ďalšími štyridsiatimi, na túto prácu sa nehodíte,“ myslí si Američanka.
Antarktída má navyše podľa Nelsonovej aj Longa veľké kúzlo. Ani jeden z nich si už nevie predstaviť, že by ľadový kontinent nebol významnou súčasťou ich životov. Siedmy svetadiel totiž ponúka úplne iné tempo života ako zvyšok sveta.
