Je to krajina pevne zovretá v nekončiacej zime. Nikomu nepatrí, národy sa o ňu naopak delia. Ako sa žije na antarktických základniach a v táboroch? Podľa súčasných aj bývalých zamestnancov, ktorí sa o svojich zážitkoch rozhovorili pre server CNN, to rozhodne nie je nuda. Šancu tu pracovať navyše nemajú len špičkoví výskumníci, ale aj podporný personál, ktorý pomáha napríklad s upratovaním či zásobovaním.
Písal sa koniec 50. rokov 20. storočia, keď dvanásť štátov, okrem iného Japonsko, Austrália alebo USA, podpísalo Antarktickú zmluvu. Tá zaväzuje k tomu, že siedmy kontinent bude využívaný len na mierové účely, najmä na výskum. Nenachádza sa tu preto žiadna vojenská základňa, ale iba tábory či vedecké stanice. Aj z toho dôvodu môže len pár tisíc ľudí tvrdiť, že v Antarktíde žili alebo žijú.
Jednou z týchto osôb je aj rodáčka z Minnesoty Keri Nelsonová. Tá na bielom kontinente prvýkrát pracovala v roku 2007, a to ako upratovačka na americkej základni McMurdo. Odvtedy odslúžila už 16 sezón a môže samu seba nazývať antarktickou veteránkou.
„Keby som to mala popísať hudbou, tak práca v McMurdo bola ako špinavý bluegrass, južný pól ako symfónia a Palmer ako zábavný pop,“ uviedla pre CNN Nelsonová, ktorá pracovala aj na polárnej stanici Amundsen-Scott na južnom póle či na stanici Palmer, ktorá sa nachádza na severe Antarktického polostrova.
Podľa Američanky žije v lete, teda medzi októbrom a marcom, na základni McMurdo aj tisícka ľudí, či už vedcov, alebo údržbárov. Mnoho podporných zamestnancov sa pritom stará o viac vecí naraz. „Je to ako celé mesto. Môžete tu stráviť celú sezónu a rovnakých ľudí vôbec nestretnete,“ vysvetlila Nelsonová s tým, že stanica je tou najväčšou, ktorú majú Američania v portfóliu, navyše sa personál priebežne točí.
Život v Antarktíde ale nie je len o práci, na základniach existujú aj miesta, kde sa môžu zamestnanci socializovať. Majú tu klubovne, posilňovne alebo dielne. Sama Nelsonová vraj organizovala aj módnu prehliadku.
Byť tímový hráč
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
