Aj napriek tomu, že sa často kladie dôraz na bary a kluby, zástancovia tejto politiky tvrdia, že ide o oveľa viac než len o alkohol. „Mnohé z týchto priestorov zlepšujú kvalitu života ľudí žijúcich v ich okolí. Ich zázemie i vybavenie je možné využiť aj inokedy počas týždňa,“ tvrdí Mirik Milan, bývalý nočný starosta Amsterdamu, ktorý neskôr spoluzaložil poradenskú spoločnosť VibeLab zaoberajúcu sa nočnou kultúrou.
„Ak chcete v meste vytvoriť kultúrnu živosť, nie je to len o konzumácii alkoholu,“ hovorí Lutz Leichsenring, hovorca a člen výkonnej rady berlínskej Clubcommission, ktorý VibeLab spolu s Milanom založil. „Je potrebné mať kreatívny priestor, ktorý je cenovo dostupný a zároveň prístupný. Verejná doprava musí byť dostupná napríklad pre ľudí žijúcich mimo mesta. Autobus nemôže prestať jazdiť o polnoci.“
Okrem rozvoja spoločenských akcií v meste môže mať kultivácia nočného priemyslu aj ďalšie pozitívne účinky. Obyvatelia Nového Južného Walesu v Austrálii uviedli, že sa cítia bezpečnejšie vo svojich komunitách a vo verejnej doprave po tom, čo štát v Sydney vymenoval komisára pre 24-hodinovú ekonomiku. Niektoré z iniciatív úradu zahŕňajú programy na zvýšenie bezpečnosti po zotmení a činnosť ambasádorov v obľúbených štvrtiach nočného života, ktorí sú k dispozícii mladým ľuďom zostávajúcim vonku dlho do noci.
Rozširovanie nočného života sa však nezaobíde bez problémov. Amsterdam sa už dlho stretáva s problémami s hlučnými turistami vo svojej štvrti červených lampášov a nedávno dokonca navrhol kontroverzný plán na premiestnenie legálnej prostitúcie do erotického centra mimo mesta.
„Povesť Amsterdamu sa budovala stovky rokov,“ povedal Milan. „To nie je niečo, čo len tak zmizne. Ale je na meste, aby sa zasadilo o to, aby kvalita života jeho obyvateľov zostala rovnaká, aj keď sa nočný život rozširuje.“
Podniky majú nárok na financovanie
Veľká časť práce mestských iniciatív v oblasti nočného života spočívala v udržiavaní pokoja medzi tými, ktorí sa bavia, a tými, ktorí spia. V roku 2018 berlínska vláda prisľúbila milión eur na projekty odhlučnenia po tom, čo spory o hluk s obyvateľmi donútili mnoho klubov zavrieť. Podľa Leichsenringa už financovanie využilo viac ako 40 klubov a využije ho aj v ďalšom cykle.
Montreal v rámci svojich snáh o rozvoj nočného života nedávno tiež vyhlásil grantový program pre alternatívne zábavné podniky s menej ako 400 miestami na sedenie, vďaka ktorému môžu získať až 100 000 dolárov na odhlučnenie. Súčasťou iniciatívy pre nočný život je zjednodušenie procesu pre podniky, ktoré chcú mať otvorené 24 hodín denne.
Mnohí zástancovia 24-hodinových miest tvrdia, že iniciatívy nočnej ekonomiky sa musia zamerať nielen na bary, kluby a nočné tarify, ale aj na ďalšie druhy služieb a občianskej vybavenosti. „Pokiaľ pracujete na nočné smeny, platíte rovnaké dane ako všetci ostatní, ale zvyčajne máte menší prístup k službám,“ povedal Mathieu Grondin, spoluzakladateľ neziskovej skupiny MTL 24/24, ktorej cieľom je poskytnúť rámec pre nočný život v Montreale. „Nemôžete si kúpiť jedlo alebo ísť do verejnej knižnice. Rozšírením služieb na 24 hodín vytvárate spravodlivejšie mesto.“
