Žiaci základných škôl a ich rodičia majú po ich ukončení najväčší záujem o všeobecné vzdelanie. Snažia sa teda dostať na výberové gymnáziá, prípadne na jazykové či ekonomické lýceá. Také školy momentálne tvoria necelú štvrtinu všetkých stredných. Ministerstvo školstva preto chce kapacity navýšiť, aby všeobecné školy do troch rokov tvorili až polovicu ponuky.
Ministerstvo školstva reaguje zmenou štruktúry stredných škôl na záujem uchádzačov a dopyt na trhu práce. Tá je totiž do ďalších rokov s nástupom umelej inteligencie nevyspytateľná. Kariérni poradcovia preto predpokladajú, že súčasní školáci budú počas pracovného života musieť prechádzať mnohými rekvalifikáciami. Aj kvôli tomu rastie záujem o všeobecné vzdelávanie.
To označil ako prioritný aj premiér Petr Fiala. „Dlhodobý zámer sa upriamuje aj na vyrovnávanie nerovností v prístupe ku kvalitnému vzdelávaniu,“ povedal.
Momentálne tvorí gymnázia dvadsať percent vzdelávacej ponuky. Lyceá, ktoré sú na pomedzí všeobecného a odborného vzdelávania, tvoria iba štyri percentá. To sa má v nasledujúcich rokoch zmeniť.
„Podiel všeobecného a odborného vzdelávania by mal byť vyvážený. Na odborných školách by sa mala prehĺbiť spolupráca so zamestnávateľmi a malo by sa zlepšiť praktické vyučovanie,“ vysvetlila hovorkyňa ministerstva školstva Tereza Fojtová.
Na nevyváženosť dopytu a ponuky stredných škôl upozornil v roku 2023 výskum Ústavu výskumu a rozvoja vzdelávania, ktorý si nechala spracovať Praha so Stredočeským krajom. „Žiaci a ich rodičia sa snažia prísť s takou stratégiou, aby sa určite dostali na nejakú školu, čo skutočne chcú študovať, je až na druhom mieste,“ povedal David Greger z Univerzity Karlovej.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
