Udržiavanie rodinných a priateľských vzťahov môže posilniť imunitný systém a znížiť riziko srdcových chorôb. Vyplýva to z novej štúdie uverejnenej v odbornom časopise Nature Human Behavior.
Vedci z University of Cambridge a Fudan University skúmaním bielkovín (proteínov) v krvných vzorkách viac ako 42 tisíc dospelých ľudí objavili súvislosť medzi udržiavaním sociálnymi vzťahov a ľudským zdravím. Výsledky ukazujú, že (a akým spôsobom) osamelosť a sociálna izolácia môžu poškodiť naše zdravie, informuje na základe štúdie austrálsky vedecký online časopis Knowridge.
Dôležitosť medziľudských vzťahov
Je zrejmé, že sociálne vzťahy sú pre kvalitu nášho života dôležité. Osamelosť a sociálna izolácia môžu spôsobiť zhoršenie zdravia a zvyšujú dokonca aj riziko predčasného úmrtia, informuje ďalej časopis Knowridge. Biologické dôvody týchto súvislostí neboli doteraz objasnené, no práve táto nová štúdia prichádza s vysvetlením a novými dôležitými poznatkami.
Bielkoviny môžu odzrkadľovať, akým spôsobom reagujú naše gény na rôzne podmienky. Preto sa často používajú ako markery rôznych chorôb.
Výskumný tím teraz analyzoval vzorky krvi viac ako 42 tisíc ľudí vo veku od 40 do 69 rokov. Vedci „skúmaním proteomu, t. j. súboru proteínov v krvi (produkovaných z genomu daného organizmu, pozn.) identifikovali vzorce súvisiace so sociálnou izoláciou a osamelosťou“, uvádza Knowridge.
Sociálna izolácia sa týka objektívnych faktorov, ako sú napríklad dôsledky určitých životných udalostí či okolností, zriedkavé sociálne kontakty a podobne. Osamelosť odráža subjektívny pocit, že daná osoba je osamelá.
Vedci teraz zistili 175 bielkovín, ktoré sú spojené so sociálnou izoláciou a 26 spojených s osamelosťou, pričom tieto dve skupiny sa výrazne prekrývajú.
Vážne dopady osamelosti na fyzické i duševné zdravie
Podľa štúdie sa viaceré druhy bielkovín podieľajú na zápalových procesoch, zmenách imunity, ako aj na srdcových chorobách, cukrovke a podobne. Dokonca aj na predčasných úmrtiach.
Ako informuje časopis Knowridge, vedci použili pokročilé štatistické metódy, aby zistili, že osamelosť má priamy vplyv na hladinu piatich konkrétnych bielkovín. Jedna z nich, ADM, zohráva rolu v stresových reakciách a v regulácii oxitocínu, ktorý je považovaný za hormón pozitívnych emócií (je označovaný aj ako „hormón lásky“).
Vedci tiež zistili, že zvýšená hladina ADM vplýva na tú časť mozgu, ktorá je zodpovedná za spracovanie emócií. Inými slovami zvýšená hladina bielkoviny ADM môže spôsobiť zníženie schopnosti spracovať emócie. Zvýšená hladina ADM je však podľa výsledkov výskumu spojená aj so zvýšeným rizikom predčasného úmrtia.
„Ďalšie proteíny identifikované v štúdii, ako napríklad ASGR1, súvisia s vyššími hladinami cholesterolu a s väčším rizikom kardiovaskulárnych ochorení,“ informuje ďalej časopis Knowridge. Ďalšie proteíny sú spojené s inzulínovou rezistenciou, poškodením tepien a s progresom onkologických ochorení. „To všetko naznačuje, že osamelosť a sociálna izolácia môžu viesť k viacerým zdravotným problémom.“
Ďalšia identifikácia konkrétnych proteínov a ďalších súvislostí by mohla pomôcť nájsť nové stratégie prevencie, diagnostiky i samotnej liečby viacerých ochorení, konštatuje ďalej časopis.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) už uznala osamelosť a sociálnu izoláciu za globálny problém verejného zdravia. Výsledky nového výskumu to potvrdzujú. Zároveň ukazujú dôležitosť sociálnych vzťahov pre duševné i fyzické zdravie a kvalitu života.
„Posilňovanie vzťahov s priateľmi, rodinou a komunitou môže nielen posilniť duševnú pohodu, ale aj chrániť naše fyzické zdravie,“ uzatvára článok časopis Knowridge.
