Na to však Laurence nechcela pristúpiť, a tak vo firme zostala. Naďalej potom poberala plnú mzdu bez toho, aby od zamestnávateľa dostávala akékoľvek pracovné úlohy. Napriek tomu však matka dvoch detí tvrdí, že mala finančné problémy, dokonca čelila výzvam na vysťahovanie z domu.
V roku 2015 preto zaslala sťažnosť vláde a tiež Úradu pre boj proti diskriminácii, ale situácia sa podľa jej slov zlepšila iba kozmeticky.
„Práca pre človeka so zdravotným postihnutím znamená mať miesto v spoločnosti, uznanie a sociálne väzby,“ vysvetlil Laurencin právnik Me David Nabet-Martin s tým, že jeho klientka musela celých 20 rokov znášať ťažké podmienky a izoláciu, čo sa na nej podpísalo depresiami.
Spoločnosť Orange na stránkach denníka La Dépêche reagovala vyhlásením, že sa pre Laurence snažila zabezpečiť čo najlepšie podmienky a brala pritom do úvahy aj jej osobnú sociálnu situáciu. Výsledkom bol plán presunúť ju na „upravenú pracovnú pozíciu“, ale k tomu napokon nikdy nedošlo, pretože Laurence bola neustále na nemocenskej.
