Po prvé, plávať v spoločnosti ďalších cudzích ľudí bude pre mňa klaustrofobický zážitok, po druhé, bicyklovať takú štreku si neviem ani predstaviť. Ako môže niekto vydržať tak dlho v sedle? No a po tomto všetkom ešte zabehnúť maratón? To je fuška sama o sebe…! Nikdy som si nemyslela, že to zvládnem,“ usmieva sa dnes 93-ročná športovkyňa.
Tréning Železnej sestry
Ako 52-ročná sa napokon zúčastnila svojho prvého triatlonu, presnejšie polovičného Ironmana. V írskom Banbridge ju čakal náročný horský terén a plávanie v mrazivej vode (neoprénové obleky vtedy neexistovali). Súťažila na bicykli z druhej ruky, no závod dokončila so „silným pocitom zadosťučinenia. Cítila som absolútnu spokojnosť,“ hovorí.
Účasť na plnom havajskom Ironman triatlone jej ako žene v pokročilom veku však museli najskôr povoliť. Kým čakala na súhlas organizátorov, trénovala na synovcovom bicykli.
„Keď to počasie dovolí, bežím do kostola každý deň. Viac ako 60 kilometrov bicyklujem, aby som si mohla zaplávať v blízkom jazere a cez víkendy vyrážam na dlhší beh,“ opisuje Sestra svoju tréningovú rutinu.
V strave preferuje hlavne čerstvé ovocie a zeleninu, no nevyhýba sa ani proteínovému prášku. Hovorí, že načúva svojmu telu, ktoré jej hovorí, čo potrebuje.
Havajský okruh napokon dokončila v roku 2005 ako 75-ročná. Odvtedy jej americké médiá hovoria s láskou a rešpektom „The Iron Nun“, Sestra zo železa. „Neviem, čo by si si bez behania počala. Milujem pocit, keď presvištím okolo mladých a hovoria, že chcú byť v mojom veku ako ja!“
Viera a šport
„Keď som s behom začínala, nestretlo sa to s pochopením sestier, s ktorými som žila. Mysleli si, že je pre mníšku nevhodný,“ vysvetľuje. Bol to jeden z dôvodov, pre ktorý sa Sestra Madonna rozhodla opustiť svoju kongregáciu, aby spolu s 38 ďalšími mníškami, ktoré sa vymykajú „normálu“, založili vlastnú komunitu sestier.
Dokončenie článku o Železnej mníške vyjde 1.9. o 18:00.
