Marie Dorothy Buderová je rehoľná sestra, k behu sa dostala tesne pred svojou 50-kou. Dnes má 93 rokov a na konte účasť na takmer 400 maratónoch či triatlonoch. „Kým mi Boh dopraje zdravie, nemám dôvod skončiť,“ hovorí inšpiratívna seniorka.
„Kto povedal, že nemôžem byť súčasťou cirkevného spoločenstva a zároveň vykonávať boží tréning?“ pýta sa Sestra. „Kde a kedy možno komunikovať s Bohom, nie je predsa nijako vyhranené. Na rozhovor s Bohom netreba byť v kostole.“
Viera a šport
Priznáva, že kvôli svojej nezvyčajnej záľube nemohla za všetkých okolností dodržiavať sľub chudoby. Triatlony vyžadujú výbavu, vstupné poplatky aj vysoké cestovné náklady.
Sestra Madonna necháva všetko na Bohu a hovorí, že je vďačná za to, že výbavu dostáva do daru. Niektorí organizátori jej vstupné poplatky odpúšťajú a keď cestuje, často prespáva u priateľov či ďalších súťažiacich.
Hovorí, že na životnej dráhe ju vždy sprevádzala viera. „Keď sa zraním, čakám na Pána, ktorý ma znovu postaví na nohy, aby som mu pripomenula, že mojím cieľom je bežať smerom k Nemu.“
Ako členka nekánonického spoločenstva Kresťanských sestier, nezávislých od vatikánskej autority, má dnes slobodu vyberať si vlastné duchovenstvo aj životný štýl. Môže pokojne trénovať, zúčastňovať sa triatlonov a popri tom dobrovoľničiť vo väzení a pomáhať deťom v núdzi.
Nezastaviteľná
Sestra sa pred troma rokmi vracala z 20-kilometrovej jazdy v okolí svojho domova vo Washingtone, keď spadla z bicykla. Výsledok? Pomliaždená kľúčna kosť a štyri fraktúry rebra.
Jej návrat k plávaniu, bicyklovaniu a behu však trval len pár mesiacov. Skúsená športovkyňa hovorí, že po zraneniach z triatlonu ju už z normálu nevyhodí len tak hocičo.
„Kým mi Boh dopraje zdravie, nemám dôvod skončiť. Cítim sa ako taká bábka v Božích rukách. Keď spadnem na zem, Boh potiahne za nitky a postaví ma na nohy. Myslím, že chce, aby si aj ľudia v pokročilom veku oprášili zadky a niečo robili,“ hovorí s úsmevom.
„Mala som zlomené rebrá, dvakrát panvu, šesť zlomením pravej ruky, dvakrát ľavú ruku na rôznych miestach… aj prsty na rukách, na nohách.“ Natrhla si meniskus, natiahla svaly a zostala ležať v posteli „zabalená do toľkej gázy, že som vyzerala ako múmia… Och a niekoľkokrát som si rozbila hlavu. Asi to vysvetľuje veľa,“ usmieva sa pri pohľade na stenu plnú medailí a pohárov.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
