Vyššia daň z pridanej hodnoty na množstvo tovarov, nové poplatky či drahšie diaľničné známky. Opatrenia, ktoré zaviedla vláda v rámci konsolidačného balíka od tohto roka, je ešte ďaleko viac. To sa odrazilo aj na reakciách Slovákov. Ich postoje spracovala v prieskume agentúra Ipsos pre Denník N. Voliči jednotlivých parlamentných strán však pociťujú mieru zdražovania rozdielne.
Obavy z drahších tovarov a služieb pre vyššiu DPH a zavedenie nových poplatkov má vyše 80 percent Slovákov. O niečo menej ľudí to už aj reálne pocítilo. 63 percent z nich už preto nakupuje menej.
Až 60 percent opýtaných sa pritom obáva, že nebude mať dosť peňazí na základné potreby. Ich vnímanie cien v obchodoch pritom neovplyvnilo ani zníženie DPH na potraviny. 15 percent Slovákov sa vyjadrilo, že pocítili zlacnenie, pričom len štyri percentá to tvrdili jednoznačne.
Voliči majú rozdielny pohľad na ceny
Zaujímavé výsledky prinieslo porovnanie ako sympatizanti jednotlivých politických strán vnímajú zdražovanie. Z údajov Ipsosu, ktoré spracoval Denník N totiž vyplýva, že vyššie ceny menej zasiahli voličov Smeru-SD či Hlasu-SD, a naopak viac, zase hnutia Slovensko alebo Progresívneho Slovenska.
Platí tak, že respondenti, ktorí preferujú Progresívne Slovensko, pociťujú zdraženie v obchodoch a služieb výrazne viac ako sympatizanti Smeru. Naopak, voliči PS takmer nevidia zlacnenie jedla, kým tretina prívržencov Smeru áno.
Denník N preto priniesol niekoľko vysvetlení prečo je to tak. Rozdiel môže spôsobovať demografická a regionálna štruktúra voličskej základne strán. To znamená, že sympatizanti Smeru kupujú iné tovary a služby ako voliči PS.
Ďalšou možnosťou je to, že prívrženci Smeru kupujú viac základné potraviny ako respondenti, ktorí preferujú stranu PS. Najpravdepodobnejší je však scenár, že opýtaní nevedia posúdiť, či k zdražovaniu alebo zlacňovaniu reálne došlo, a viac vychádzajú z toho, čo im jednotlivé politické strany tvrdia. Kým predstavitelia Smeru opakujú heslá o lacnejších potravinách, zástupcovia PS zase pravidelne hovoria o „Ficovej drahote.“
Oficiálne údaje sú jednoznačné
Pravdou však je, že inflácia na Slovensku sa v januári výrazne zrýchlila nad úroveň štyroch percent a nad touto hodnotou by sa mala pohybovať väčšinu roka. Ekonomickí analytici sa pritom zhodujú, že dôvodom je najmä konsolidačný balík vlády, spojený aj s rastom základnej sadzby dane z pridanej hodnoty. Proti rastu cien naopak pôsobí opätovná štátna pomoc s cenami energií.
Slovensko má pritom podľa najnovších údajov zverejnených Eurostatom tretiu najvyššiu infláciu v eurozóne (4,1 percenta). V Chorvátsku dosahuje päť a v Belgicku 4,4 percenta. V januári oproti vlaňajšiemu decembru pritom u nás rástla, spolu s Litvou, najrýchlejšie.
