Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla v marci úroveň štyroch percent. To je najviac za posledných 15 mesiacov, pričom tempo jej rastu sa mierne zrýchlilo. Zdražovanie cien tovarov a služieb spôsobila vyššia daň z pridanej hodnoty aj plánované zavedenie transakčnej dane. Ekonomickí analytici pritom upozorňujú, že to ešte nie je koniec.
Medziročne vyššie boli ceny vo všetkých 12 odboroch sledovaných Štatistickým úradom. A to od 1,1 percenta v doprave po 10,6 percenta v odvetví vzdelávania. Zdražovanie sa tak nevyhlo žiadnej oblasti. „Na tohtoročný vývoj cenovej hladiny na Slovensku majú výrazný vplyv najmä daňové opatrenia v rámci konsolidácie verejných financií,“ pripomenula analytička WOOD & Company Eva Sadovská. Ktoré tovary a služby teda zdraželi v marci najviaca a ktoré najmenej?
Ceny potravín
Rast celkovej inflácie v prvom jarnom mesiaci podľa štatistikov najviac ovplyvnili drahšie potraviny s nealko nápojmi. Ich ceny boli medziročne vyššie o 3,2 percenta. Samotné nealkoholické nápoje pritom rástli až 15-percentným tempo, keď dvojciferný rast zaznamenali aj minerálne vody a šťavy, káva, čaj či kakao.
Výrazne drahšie boli tiež oleje a tuky nad 13 percent. Vyššie ceny malo tiež mlieko, syry s vajcami, ovocie, ako aj cukor a cukrovinky. Naopak, lacnejšie bolo len mäso a zelenina. Analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia Ľubomír Koršňák napriek tomuto vývoju hovorí, že potraviny mali na zdražovanie skôr tlmiaci efekt, ale dodáva, že ich ešte čakajú ťažšie časy. „Na ceny potravín by aj počas zbytku roka mohli pôsobiť externé faktory, a to od šírenia infekcií, ktoré majú potenciál znižovať domácu produkciu v živočíšnej výrobe, až po sucho, ktoré zasiahlo región počas zimy a má potenciál ovplyvniť aj časť tohtoročnej úrody,“dodal analytik.
Stravovacie a ďalšie služby
K rastu inflácie v marci prispievali najmä odbory s nižším podielom na výdavkoch. Boli to hlavne rastúce ceny v reštauráciách a hoteloch, a to až o 8,7 percenta. Dialo sa tak napriek tomu, že vláda Roberta Fica znížila daň z pridanej hodnoty pre tieto zariadenia. Prebili ju však vyššie výdavky na energie či nájomné.
Významný vplyv malo tiež zdražovanie rozličných tovarov a služieb v priemere o takmer sedem percent, ovplyvnené drahšími kaderníckymi a skrášľovacími službami. Pri službách však analytik hovorí, že by mohol rast cien poľaviť. „Tlak na ďalší nárast cien služieb v dôsledku silného rastu miezd v ekonomike by mohol v priebehu roka postupne slabnúť,“ uviedol Koršňák.
Čo infláciu tlmilo
Vo výdavkovo najdôležitejšom odbore bývanie a energie sa v marci medzimesačne ceny zvýšili len o 0,2 percenta. Rástli najmä pri nájomnom, údržbe a opravách obydlia, zbere smetí a pevných palivách. Naopak, mierne klesli pri tepelnej energii.
Tlmiaci účinok na rast inflácie mali tiež nižšie ceny v odbore doprava a lacnejšie pohonné látky až o 3,8 percenta. Palivá však reagovali podľa analytika na zlacnenie ropy na svetových trhoch.
To najhoršie ešte len príde
Ekonomickí odborníci zároveň upozorňujú, že stále sme nedosiahli vrchol zdražovania. Dôvodom je najmä zavedenie transakčnej dane od apríla. „Predpokladáme, že zdražovanie aj pod vplyvom novej transakčnej dane by malo pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch,“ uviedol Koršňák s tým, že v dôsledku daňových zmien ostane inflácia služieb na nadpriemernej úrovni.
Inflácia je pritom dôležitým faktorom pri hodnotení našich príjmov, úspor či výnosnosti investícií. Ako sa vyvíjajú a čo nás čaká, zhrnula vo svojom komentári analytička Eva Sadovská.
Vývoj miezd
Počas rokov 2022 a 2023 sme na Slovensku zažili rekordne rýchly rast cien tovarov a služieb. Ani silný nominálny rast platov na infláciu nestačil a platy nám tak reálne klesli o 4,5 a 0,7 percenta.
V roku 2024 sa situácia otočila a mzdy zaznamenali reálny rast o 3,7 percenta. Ak platy reálne rastú, stúpa aj kúpna sila ľudí. Očakávaná inflácia by mala byť tento rok mierne nižšia ako nominálny rast platov, čo znamená reálny rast miezd, aj keď minimálny. Podľa Národnej banky Slovenska by mal dosiahnuť 0,6 %.
Vklady a úroky
Úroky na bankových účtoch a termínovaných vkladoch budú nižšie ako miera inflácie, čiže reálna hodnota peňazí v bankách bude klesať. Za posledných osem rokov sa pritom len vlani podarilo úrokom na terminovaných vkladoch v bankách držať krok s infláciou.
Tento rok je predpoklad, že ich výška klesne na dve percentá, čo na tempo rastu cien tovarov a služieb nad štyrmi percentami, opäť nebude stačiť.
Investície ako ochrana
Dlhodobým riešením na boj s infláciou je investovanie. Historicky ju dokážu porážať najmä investície do akcií a realít. „Podľa nášho prieskumu, drvivá väčšina skúsených investorov očakáva ročnú výnosnosť portfólia minimálne na úrovni šesť percent za rok,“ hovorí Sadovská.
