Na stav ohrozenia reaguje naše telo trojakým spôsobom – útekom, bojom alebo paralýzou, ktorá spôsobí, že nahromadené emócie nemôžu odísť. Z toho potom plynie množstvo problémov. Čo sa dá robiť?
Trpíte príznakmi, nad ktorými lekári krútia hlavou? Sú chvíle, kedy vás z ničoho nič prepadne silná úzkosť? Zámerne sa vyhýbate určitým miestam či situáciám bez toho, aby ste vedeli prečo? Tieto prejavy môžu poukazovať na to, že ste v minulosti prežili traumatizujúcu udalosť, ktorú vaša myseľ vytesnila, píše portál idnes.cz.
Telo si však pamätá všetko. Žiadny zážitok, spomienka, skúsenosť – nič nezostane zabudnuté. A keď uzná, že je načase túto starú bolesť vyniesť na svetlo, začne vám „prehrávať“ vaše pôvodné strachy, spoločne so všetkými obťažujúcimi symptómami.
To však nastane iba v prípade, že emócie, ktoré vyvolali stresujúcu udalosť, neprejdú voľne telom, ale zastavia sa „na pol cesty“, skrátka sa niekde usadia a „zamrznú“. Poznáte to podľa toho, že keď potom v budúcnosti prežijete situáciu, ktorá vám – hoci nepatrne – pripomenie pôvodnú udalosť, vaša reakcia bude úplne neprimeraná.
Na prvotnú emóciu, ktorá nemala možnosť sa prejaviť, nasadla totiž ďalšiu, a tým získala na sile. Pokiaľ túto pôvodnú emóciu neuvoľníte, bude narastať a kradnúť vám energiu, ktorá padne na „výbuchy“ vo chvíľach, keď vás život pripomenie na to, čo sa kedysi dávno stalo.
Paradoxom je, že všetky následné problémy nespôsobí samotná traumatická udalosť, ale naša reakcia na ňu. Útek či boj sú prirodzené obranné mechanizmy, vďaka ktorým je možné ťažké pocity uvoľniť, nenechať ich v tele. Sú však situácie, keď nemôžete utiecť ani bojovať (napr. traumy prežité v útlom detstve), a potom sa telo uchýli k znehybneniu alebo „zamrznutiu“.
Odborníci dnes v tejto súvislosti rozvíjajú tzv. polyvagálnu teóriu, ktorá pracuje s blúdivým nervom (latinsky nervus vagus). Ten predstavuje spojnicu na osi črevo-mozog a má mnoho vetiev, ktoré smerujú do celého tela a spájajú všetky orgány s mozgom. Keď sme v stave pokoja, tento nerv funguje ako „brzda“, ktorá udržuje našu vnútornú rovnováhu. Ak však dôjde k jeho aktivácii, môžu okamžite nastať reakcie typu boj alebo útek. A to aj v dospelom živote, niekoľko rokov po prvotnej traume.
„Symptómy pochádzajú zo zvyšku energie, ktorú telo nevybilo. Táto energia zostáva uväznená v nervovom systéme, odkiaľ pustoší telo i myseľ,“ hovorí americký psychológ Peter A. Levine.
