Dňa 8. februára Bhanja predložil svoje zistenia – založené na stovkách rozhovorov s väzenkyňami – najvyššiemu súdu v Kalkate vo formálnej žiadosti o súdny zásah, známej ako žaloba. Nasledujúci deň indický najvyšší súd vyjadril znepokojenie nad jeho správou. Bhanja opísal podmienky, v ktorých väzni v štáte žili, ako „neľudské“, pričom uviedol prípady ako vražda muža vo väzbe, zatajovanie dôkazov o mučení vo väzniciach. Poznamenal tiež tvrdenia, že väzenkyne otehotneli vo väzbe a rodili vo väzení, napriek tomu, že neexistuje zákon, ktorý by umožňoval manželské návštevy väzňov.
„K januáru tohto roku žilo 196 detí so svojimi uväznenými matkami vo väzniciach v Západnom Bengálsku,“ hovorí Bhanja, pričom cituje údaje, ktoré mu poskytla štátna vláda po tom, čo sa stal „amicus curiae“ alebo odborným poradcom úradu. Keď Najvyšší súd požiadal o ďalšie informácie, Nápravné služby Západného Bengálska oznámili, že od januára 2020 do decembra minulého roka sa v štátnych väzniciach narodilo 62 detí. Väčšina žien bola tehotná, keď prišli, a iné otehotneli počas krátkych období podmienečného prepustenia, tvrdili úrady.
Štátna vláda opísala Bhanjove obvinenia ako „nadávku“ na väzenkyne. Laxmi Narayan Meena, dodatočná generálna riaditeľka nápravných služieb v Západnom Bengálsku, označila obvinenia za „nesprávne, motivované a ponižujúce“. Bhanja hovorí, že úrady odmietajú akceptovať, že väzenský systém umožňuje sexuálne zneužívanie. „Mnoho hláv sa prevalí, ak sa tieto zneužívania dostanú na povrch,“ hovorí. „Členovia väzenského personálu pravidelne dostávajú od odsúdených policajtov veľké sumy peňazí, aby mlčali.“
Právnik hovorí, že je potrebná „úplná reforma“, aby sa zabránilo sexuálnemu zneužívaniu väzenkýň v Indii, vrátane zriadenia väzníc len pre ženy. Jeho výzvu na povinné tehotenské testy pre ženy nastupujúce do väzenia – aby sa vylúčila možnosť sexuálneho zneužívania vo väzbe – zamietol najvyšší súd v Kalkate 21. februára s odôvodnením, že porušuje súkromie žien.
Pallabi Ghosh, zakladateľ charitatívnej organizácie Impact and Dialogue Foundation proti obchodovaniu s ľuďmi, hovorí, že sexuálne násilie voči väzenkyniam je „veľmi, veľmi bežné“. „Jedna z tých, ktoré prežili obchodovanie s ľuďmi, s ktorými som pracoval, bola predtým zadržiavaná vo väzení v Indii – ale mimo Západného Bengálska. Povedala, že tamojšie väzenkyne, vrátane nej, boli pravidelne ‚zásobované‘ mocnými mužskými väzňami.“
„Je však strašne ťažké zhromaždiť akékoľvek údaje v tejto oblasti,“ hovorí Ghosh. „Ženy, ktoré boli vo väzbe sexuálne zneužívané, sú príliš vystrašené na to, aby prehovorili. Obávajú sa násilnej odvety zo strany tých, ktorí sú pri moci – tých, ktorí ich zneužívali.“ Pri nedávnej návšteve ženského nápravného zariadenia Alipore v Kalkate našiel Bhanja 15 detí a jednu tehotnú ženu. Hovorí, že ženy boli príliš vystrašené na to, aby mu povedali, či otehotneli vo väzbe, ale potvrdili, že ich deti sa narodili vo väzení.
„Ak ženy otvorene hovoria úradom o svojom zneužívaní, budú čeliť vážnej odvete. Hrozí im ďalšie mučenie vo väzniciach zo strany odsúdených a spoločenská stigma vonku, ak budú neskôr prepustené. Preto žiadna zo žien nenahlási takéto zneužívanie priamo úradom,“ hovorí Bhanja. „Na základe troch desaťročí skúseností s rozhovormi s uväznenými ženami v tomto štáte mám silné podozrenie, že väčšina väzenkýň, ktoré rodia vo väzniciach v Západnom Bengálsku, tak robí po otehotnení vo väzbe.“
Je to národná hanba
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
