Neštudoval medicínu, napriek tomu sa významne zapísal do dejín anatómie. Chcel dokázať, že kvapavka a syfilis sú dve formy toho istého ochorenia, preto sa nimi zámerne nakazil. Je zakladateľom modernej patológie, popísal tiež rakovinu pŕs, ktorú aj úspešne operoval. Zistenia chirurga Johna Huntera sa v medicíne využívajú dodnes.
Narodil sa v roku 1728 v Škótsku a bol najmladším z desiatich detí. Napriek tomu, že absolvoval iba najnižšiu formu vzdelania, chcel sa stať chirurgom. Medicínu nikdy neštudoval, učil ho jeho starší brat William, ktorý bol pôrodníkom a anatómom.
V roku 1748 odišiel do Londýna, aby pomáhal pri príprave pitiev na kurz anatómie, ktorý učil jeho brat. V bratovej pitevni študoval anatómiu, rýchlo sa naučil aj sám vykonávať rôzne chirurgické úkony i pitvy. Ako asistent zakotvil v londýnskej nemocnici St George’s Hospital, neskôr tu pôsobil ako chirurg.
#OTD of 1728 was born the great #surgeon and #anatomist John Hunter. Henter helped to improve understanding of human #teeth, #bone growth and remodeling, inflammation, gunshot wounds, venereal #diseases, digestion, etc.#histmed #surgery #medicine #History #science #medicina pic.twitter.com/31lvPmnT2f
— StoriaDellaMedicina (@StoriaMedicina) February 12, 2021
John sa zaujímal najmä o anatómiu a chirurgiu, študoval tiež rozklad orgánov po smrti. Operoval generála Gareho, ktorý mal rakovinu konečníka a pri následnej pitve zistil a popísal podrobne skladbu tohto nádoru. Slávnemu maliarovi Gainsboroughovi ošetroval nádor na šiji, kvôli pokročilosti ochorenia ho ale odmietol operovať.
Počas svojej kariéry nazhromaždil obrovskú zbierku zvieracích a ľudských kostier a častí tiel. Mal ich viac ako 14-tisíc. Okrem toho sa snažil priviesť ostatných lekárov k tomu, aby študovali anatómiu ľudí a zvierat, aby lepšie pochopili, ako funguje ľudské telo.
Popísal nádor, ktorý spôsobil rakovinu konečníka
Vďaka spolupráci s armádou prišiel k viacerým zásadným pozorovaniam. Hunterovi sa podarilo vyvrátiť myšlienku, že strelné zranenie otrávi oblasť okolo rany. A prišiel aj s tvrdením, že amputácia končatiny by sa mala vykonávať ako posledná možnosť.
Popísal tiež histologickú skladbu mnohých nádorov a taktiež prišiel na mechanizmus, ako sa šíria metastázy.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
