Embryo nedokáže myslieť, cítiť bolesť či dokonca vnímať akúkoľvek formu vedomia. Stanovený limit mal tak utíšiť tých, ktorí sa odvolávali na morálne argumenty pri spochybňovaní experimentov.
Prečo volajú vedci po zmene?
Pre mnohých sa veda posunula dopredu. Už v roku 2016 sa vedcom z USA a Veľkej Británie podarilo vyvíjať ľudské embryá po dobu trinástich dní. Ide o najdlhšie zaznamenané obdobie. Embryá sa pravdepodobne mohli skúmať aj ďalej, lenže s ohľadom na zákon boli experimenty zastavené. To však dokazuje, že doposiaľ nedosiahnuteľná méta štrnástich dní už viac nie je nedosiahnuteľná.
Súčasná veda je v takom štádiu, že sme schopní vytvoriť „syntetické embryá“, označované aj ako „modely embryí“. Sú to štruktúry podobné embryu vytvárané z kmeňových buniek. Nie sú však zapojené vajíčka ani spermie, a tak nedochádza k oplodneniu. Tieto syntetické embryá v podstate nie sú embryá, no sú im veľmi podobné. Vedci ich využívajú, aby sa viac dozvedeli o ľudskom vývoji, plodnosti, zdraví a chorobách. Z hľadiska morálky však nie je isté, či sa zákonné obmedzenia na takéto zárodky vzťahujú alebo nie. Prednedávnom sa vedcom v Izraeli podarilo takéto embryá pestovať 14 dní, výskum následne zopakovali aj Briti. Oba výskumy však boli zastavené a ukončené, pretože si vedci uvedomovali, že smerujú na eticky, vedecky a právne neprebádané územie.
Niektorí vedci práve toto označujú ako dôvod, pre ktorý by sa spomínaná hranica mala prehodnotiť a legislatíva na výskumy embryí rozšíriť.
Hlavným motívom vedcov na úpravu legislatívy je, samozrejme, vedomosť. Chcú sa dozvedieť viac o pomyselnej „čiernej skrinke“ embryonálneho vývoja, čo je časové obdobie, ktoré nastáva medzi dvoma až piatimi týždňami po oplodnení.
Počas tejto doby sa embryo stáva viacvrstvovou štruktúrou obsahujúcou špecializované bunky. Začínajú sa formovať základné orgány, ako je srdce, obličky a črevá. O tomto procese, známom ako gastrulácia, vedia vedci veľmi málo, pretože nikdy nemali prístup k ľudským embryám tohto veku. Študovali embryá darované ženami po ukončení tehotenstva, no tieto embryá sú takmer vždy staršie ako šesť týždňov a gastrulácia je už v tom čase ukončená.
„Myšlienka je taká, že ak skutočne modelujeme normálny ľudský embryonálny vývoj pomocou kmeňových buniek, môžeme získať strašne veľa informácií o tom, ako začína vývoj a o tom, čo sa môže pokaziť bez toho, aby sme skúmali výlučne iba skoré embryá,“ uviedol pre The Guardian Robin Lovell-Badge, vedúci oddelenia biológie kmeňových buniek a vývojovej genetiky na Inštitúte Francisa Cricka v Londýne.
O novom limite doposiaľ nebolo rozhodnuté, vedci by do tohto procesu radi zahrnuli aj verejnosť. Jeden z návrhov je úprava limitu zo 14 dní na tri týždne. Ďalšou alternatívou je päť a viac týždňov. Na základe týchto návrhov väčšina vedcov došla ku kompromisu štyroch týždňov.
To, či sa lehota naozaj predĺži a či sa legislatíva upraví, je stále v štádiu verejnej diskusie. Morálne dilemy tu budú vždy. Otázkou však ostáva, či vyhrá túžba po poznaní, alebo fakt, že sa experimentuje so zárodkami, ktoré by mohli byť plnohodnotnými bytosťami so svojimi právami.
