Ide o 15-centrimetrového slimáka bez domčeka, hnedej farby, ktorý okrem toho, že pustoší záhrady, likviduje aj pôvodné druhy.
„Invazívne druhy sú jedným z najväčších problémov pre prírodu v súčasnosti. Tým ako sa zvyšuje mobilita hlavne tovarov a celkovo globalizácia, tak sa dostávajú organizmy mimo pôvodný areál rozšírenia niekde, kde by sa prirodzene nikdy nedostali,“ opísala ekologička.
Sliz, ktorý vypúšťajú, škodlivý nie je. Invazívne druhy ale ubližujú našim druhom slimákov a hoci nám prekážajú rovnako, v prírode majú význam.
Ak si invazívny druh začneme všímať, tak je už neskoro, vyničiť sa podľa ekologičky už nedá. „Vieme už len zmierniť následky. Človek sa ich sám zbaviť nedokáže, alebo si zamorí celú zem chemikáliami. Tento rok musíme s nimi len prežiť,“ spresnila.
Nakladú až 500 vajíčok
Slizovce iberské kladú vajíčka už v septembri a pri miernej zime ich prežije veľa a aj sa vyliahne.
Platí to aj u takzvaných juvenilov, časť vymrzne, druhá prežije. „Juvenil prežije zahrabaný a na jar sa stane dospelý a začne klásť vajcia. Jeden druh slizovca vie naklásť až do 500 vajec,“ opísala Balážová a doplnila že ide o hermafrodit, čiže vajce kladie aj samec, aj samica. „Ale zvyknú si aj vymieňať spermie, čiže sa páriť.“
Slimáky sú na druhej strane podľa nej ale aj prospešné. Ide o rozkladače, no na vyššej úrovni ako mikroorganizmy. „Bez nich by sme boli zasypaní nerozkladajúcim sa lístím a celkovo biologickým odpadom, predovšetkým výkalmi. Hlavne pri nich pozorujeme veľa slimákov, rozložia ich za krátky čas a nestihnú nás nakaziť tým, čo v nich je,“ uzavrela Balážová.
Nebezpečný pre zvieratá
Avšak, tieto živočíchy predstavujú významnú hrozbu pre mnohé pôvodné druhy, oveľa väčšie ako oni sami. Slimáky prenášajú parazitické hlísty, ako je Angiostrongylus vasorum, ktoré parazitujú v pľúcnych tepnách a srdciach psovitých šeliem a mačiek, vrátane psov, líšok, vlkov a rysov, píše portál imeteo.sk.
Týmto zvieratám môžu spôsobiť problémy s dýchaním tým, že poškodia vzduchové vaky v pľúcach a blokujú krvné cievy, bránia cirkulácii krvi a vedú k zlyhaniu srdca.
Najradšej sa živia klíčiacimi alebo vyvíjajúcimi sa rastlinami, najmä púčikmi a mladými listami. Väčšie a staršie listy im chutia menej. Mäkkýše tiež spôsobujú značné škody na plodinách zemiakov tým, že vyhryzú otvory na povrchu hľúz a vŕtajú kanály, v ktorých sa môžu skrývať.
