Izrael pri svojej invázii v Pásme Gazy zabil desaťtisíc členov radikálneho hnutia Hamas, rovnaký počet utrpel zranenia a je vyradený z boja, povedal vo štvrtok izraelský minister obrany Joav Galant. Prezident Joe Biden naopak sankcie proti židovským osadníkom, ktorí sa dopustili násilia na Palestíncoch na okupovanom Západnom brehu Jordánu.
Galant tiež oznámil, že armáda v Pásme Gazy plní ciele v oblasti Chán Júnisu a postúpi ďalej na juh, až do Rafahu pri hraniciach s Egyptom.
O stratách, ktoré doteraz Hamas utrpel, Galant povedal, že „pre neho znamenajú ranu, ktorá narúša jeho možnosti bojovať“. Je však podľa neho nutné dostať sa na všetky miesta. Do Rafahu sa v uplynulých týždňoch stiahli civilisti kvôli postupu izraelskej armády v severnejšie položených častiach Pásma Gazy.
V exekutívnom výnose Bidenova administratíva oznamuje, že uvaľuje sankcie na ľudí, „ktorí sa podieľali na takom násilí, ktoré usmrtilo alebo vyhnalo mnoho Palestínčanov z ich územia“, uvádza agentúra AP. Podrobnosti o sankciách a o tom, ako majú k veci pristupovať finančné inštitúcie, podľa dokumentov vydajú americké ministerstvá zahraničných vecí a financií. Už v decembri minulého roka Spojené štáty prestali Izraelčanom, ktorí sa podľa nich podieľajú na násilnostiach na Západnom brehu, vydávať víza.
Voči americkému kroku sa vo štvrtok vymedzil izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Väčšina izraelských osadníkov na Západnom brehu podľa neho dodržiava zákony, a preto nie je potrebné v tomto smere prijímať žiadne zvláštne opatrenia, cituje ho agentúra Reuters.
Biden aj ostatní vrcholní predstavitelia USA opakovane vyzývajú Izrael, aby zakročil proti židovským osadníkom, ktorí páchajú násilie na Palestíncoch na Západnom brehu. „Násilie zo strany osadníkov je neprijateľné a naďalej budeme skúmať spôsoby, ktorými naň môžeme reagovať,“ uviedol krátko po oznámení dekrétu hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby.
K týmto útokom dochádzalo už skôr ruka v ruke s rozširovaním židovských osád, ktoré väčšina krajín sveta považuje na okupovaných palestínskych územiach za nelegálne. Po teroristických útokoch Hamasu na Izrael zo 7. októbra prudko pribudlo aj týchto násilných činov.
Na Západnom brehu a vo východnom Jeruzaleme, teda na územiach, ktorých sa Izrael zmocnil počas vojny v roku 1967, teraz žije vyše 700-tisíc Izraelcov a osady územne triešti oblasť, kde chcú mať Palestínčania svoj budúci štát.
V súčasnej izraelskej vláde zasadajú náboženskí a ultranacionalistickí politici s úzkymi väzbami na osadnícke hnutie, ktorí argumentujú tým, že Izrael osídľuje územie, ku ktorému jeho národ viažu biblické, historické a politické väzby.