Zmena klímy zhoršila dopad katastrof spôsobených počasím a platí to pri všetkých desiatich najviac smrteľných udalostiach za posledných dvadsať rokov, konštatuje štúdia organizácie World Weather Attribution (WWA). Vedci u všetkých našli posilňujúci vplyv ľuďmi spôsobené zmeny klímy. Celkovo si tieto katastrofy vyžiadali vyše 570-tisíc ľudských životov.
Zmena klímy je veľmi nebezpečná už pri oteplení o 1,3 stupňa Celzia, ktoré Zem zažíva teraz, zdôrazňuje analýza. Ide o bilančnú štúdiu, ktorá zhŕňa dvadsať rokov výskumov, ktoré hľadajú súvislosť medzi konkrétnymi ničivými katastrofami a vplyvom ľudskej aktivity, píše portál ČT 24. Súčasne je to desať rokov, čo vedecká skupina WWA začala fungovať.
„Zmena klímy nie je nejaká vzdialená hrozba. Zhoršila extrémne poveternostné javy, pri ktorých zahynulo viac ako 570 tisíc ľudí. Táto štúdia by mala otvoriť oči politikom, ktorí lipnú na fosílnych palivách, ktoré ohrievajú planétu a ničia životy,“ uviedla Friederike Ottová z Centra pre politiku životného prostredia na Imperial College v Londýne, ktorá WWA spoluzaložila. „Ak budeme ďalej spaľovať ropu, plyn a uhlie, utrpenie bude pokračovať,“ dodala.
Desať najhorších meteorologických udalostí
Štúdia sa zamerala na desať najsmrteľnejších meteorologických udalostí, ktoré sú súčasťou Medzinárodnej databázy katastrof. Konkrétne sa jedná o tri tropické cyklóny, štyri vlny horúčav, sucho a dve povodne. Skúmala udalosti od roku 2004, kedy sa prvýkrát začali atribúčné metódy používať. Pre staršie katastrofy vedci znovu analyzovali dáta – pretože za tú dobu došlo k významnému zlepšeniu metód.
Výsledok bol jednoznačný: zmena klímy spôsobená človekom spôsobila, že všetkých desať udalostí bolo intenzívnejších a pravdepodobnejších, čo prispelo k úmrtiu najmenej 576 042 ľudí. Podľa vedcov je pritom celkový počet úmrtí značne podhodnotený, pretože je možné, že v oficiálnych štatistikách neboli zaznamenané ďalšie milióny úmrtí v dôsledku tepla.
Prípady úmrtí spojené s vlnami horúčav sa vo veľkej časti sveta bežne nezaznamenávajú, najmä v chudobnejších krajinách, ktoré sú pritom voči vysokým teplotám najzraniteľnejšie.
Blížiaca sa hranica oteplenia o 1,5 stupňa
Štúdia upozorňuje na nebezpečenstvo extrémneho počasia v súčasnosti, keď oteplenie dosahuje 1,3 stupňa Celzia, a na nutnosť nahradenia fosílnych palív. Svet je na ceste k tomu, aby sa do konca tohto storočia oteplil o 2,6 až 3,1 stupňa Celzia, pričom už do polovice tridsiatych rokov dvadsiateho prvého storočia pravdepodobne prekročí hranicu 1,5 stupňa.
Tú vybrali experti z Medzivládneho klimatického panelu ako varovnú, pretože také oteplenie bude znamenať stále nebezpečnejšie vlny horúčav, sucha, lesných požiarov a búrok. Výskumníci tvrdia, že mnohým z 576 042 úmrtí bolo možné sa vyhnúť a že všetky krajiny musia zvýšiť úsilie o prispôsobenie sa extrémnemu počasiu.
Na základe svojich predchádzajúcich správ, medzi ktorými je aj analýza tohtoročných povodní v Európe, pripravili experti z WWA aj sadu odporúčaní. V nich radí, ako sa na meteorologické katastrofy spojené s meniacou sa klímou lepšie pripraviť. Medzi radami je najmä zavedenie systémov včasného varovania – napríklad práve septembrové povodne v strednej Európe ukázali, aké účinné môžu byť. Medzi ďalšími navrhnutými opatreniami je zvýšenie odolnosti miest a zabezpečenie infraštruktúry.
