Nepohrdnem ani dobrým turistickým chodníkom, po ktorom sa dá kráčať bez väčšieho rozmýšľania. Bez ohľadu na to, na aký trek vyrazím, vždy je to pre mňa o slobode, dobrodružstve a tom, že robím čosi, čo ma robí šťastným. To sú pre mňa tie najdôležitejšie hodnoty.
View this post on Instagram
V divočine zažijete iste množstvo magických momentov.
Na takto dlhých prechodoch sa zlému počasiu či búrkam človek nevyhne a často je potreba prepočítavať doslova na minúty, či stihnete prejsť sedlom alebo hrebeňom do bezpečia.
Keď sa to podarí, momenty tesne pred alebo po odchádzajúcom zlom počasí sú pre mňa vždy veľmi špeciálne. Hlavne preto, že sa to nedá naplánovať a aby to človek zažil, tak tam jednoducho musí byť. Už trochu iná pesnička je, keď kalkulácie nevyjdú podľa predstáv…
Hneď ma napadajú momenty z nášho posledného treku naprieč Európou, kedy sme prví po búrke prechádzali hrebeňom Álp v Slovinsku alebo vo Švajčiarsku.
Počas trekov ste tiež narazili na viacero domorodých kmeňov.
Samozrejme, najexotickejšie stretnutia prebiehali v Patagónii, kde sme prechádzali územím jedného z posledných domorodých kmeňov Pehuenche. Bohužiaľ, naša španielčina bola zlá a ani oni neboli príliš naklonení konverzácií, keďže si od cudzincov väčšinou držia odstup. Snažili sme sa to rešpektovať.
Naopak najvrelejšie stretnutia s domácimi sme zažili na Balkáne, kde by sa ľudia najradšej celí rozdali, aj keď sme si taktiež rozumeli len poslabšie.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
