No vedenie FK Železiarne Podbrezová na čele s generálnym manažérom Miroslavom Poliačekom správne pochopilo, že len cez koncepčnú, každodennú mravenčiu prácu sa dá prepracovať k úspechu… A nehovoríme len o prípadnej európskej miestenke pre malú dedinku, ktorú pozná každý na Slovensku.
Uchopenie za správny povraz
Úspech pre týchto zanietených a futbalovo správne pobláznených ľudí na Horehroní je pohľad na dobre fungujúce mužstvo. Na fungujúcu mládež, ktorá prekvitá, o čom svedčí aj jesenné účinkovanie staršieho dorastu. Úspech pre týchto ľudí je, že dokážu vychovávať mladých hráčov, o ktorých je záujem doma i v zahraničí – spomeňme Kováčika, Ludhu či Bakaľu, ktorí sú už pre Železiarov prakticky neudržateľní. Všetci traja patrili do kádra predchádzajúcej edície reprezentačnej dvadsaťjednotky.
V tej českej momentálne žiari Christopher Kabongo, futbalista s obrovskou budúcnosťou, na ktorého majú Podbrezovčania opciu. A predajú ho podobne ako v zime nateraz 6-gólového Marca Assinora, ktorý jednoducho pôjde za lepším. Zaslúžene.
Ak však odíde, klub má kam siahnuť, nakoľko v druhej lige, v Pohroní, má svoju zásobáreň talentov, ktorých tam poslal na hosťovanie s vidinou toho, aby sa mladíci, ktorí nedostávajú dostatok priestoru v A-mužstve Podbrezovej, zaúčali mužskému futbalu. A tak sú v Žiari nad Hronom mládežnícki reprezentanti Masaryk, Horvát či Šikula.
Toto všetko zastrešuje Roman Skuhravý. Pedant, ktorý je s mužstvom aktuálne na 4. mieste tabuľky Niké ligy s 26 bodmi. Samozrejme, bolo by skvelé, keby sa Horehroncom podaril úspech a klub by si vybojoval historickú miestenku do predkôl európskych pohárových súťaží.
Ale v Podbrezovej nevidia krátkozrako len za horizont krátkodobého (a rýchlo pominuteľného) klubového úspechu. Rozhodli sa progresívne, pragmaticky a koncepčne čosi budovať. A to im slúži ku cti. Mnohí by si mali brať príklad. Úspech v akejkoľvek životnej sfére nepríde z večera do rána.
