Jaroslav spomína, že obdržal mesačný plat vo výške 2113 €, jednorazový bonus vo výške 2010 € mu však nikdy vyplatený nebol. Jurislaw dodáva, že ruskej armády má už po krk. „Po základnom tréningu som nakladal kamióny. Nadriadení, ubytovanie a jedlo boli dobré,“ hovorí Jurislaw.
Zmena nastala v marci, kedy prišiel rozkaz pochodovať k frontu. Jaroslav sa náhle stal členom útočnej brigády, ktorá mala za úlohu útočiť na ukrajinské pozície.
„Ktokoľvek, kto odmietol, toho veliteľ zbil a poslal do väzenia.“ Tvrdí, že o strieľaní vojakov ruskými veliteľmi nič nevie a dodáva, že podmienky vo väzení boli mizerné.
Podľa jeho tvrdení, jeho spolubojovníkov vysoký počet obetí nijak netrápil. „Všetci iba poslúchame príkazy a nič viac,“ tvrdí. V jeho jednotke boli mŕtvi vojaci neustále nahrádzaní novými žoldniermi.
„Žiaden z mojich pôvodných kolegov z mojej jednotky už nie je nažive, ostal som iba ja,“ vraví. „Chcem sa len vrátiť domov, za žiadnych okolností nechcem ísť na Sibír,“ uvádza zajatý Slovák.
Ak sa ho Ukrajina rozhodne vydať na Slovensko, doma bude čeliť dlhému pobytu vo väzení. Postihom za slúženie v ozbrojených zložkách cudzej krajiny na cudzom území môže byť až 8-ročný pobyt za mrežami. „Radšej vo väzení a nažive,“ uvádza Jurislaw.
Trest by ale pre našinca napokon nemusel byť taký dlhý, ako sa predpokladá. Vzhľadom na proruské nálady terajšej vládnej koalície je možné, že bude Jurislaw v prípade vydania na Slovensko prepustený po krátkom čase.
V jednom má však jasno: „Ak Rusko napadne Slovensko, budem brániť moju domovinu,“ uzavrel.
