Yvetta Blanarovičová je všestranne nadaná – venuje sa spevu, herectvu, moderovaniu, kresleniu, písaniu aj práci s deťmi v rámci vlastnej akadémie. Hoci si v živote prešla bolestnými stratami, pôsobí vyrovnane a spokojne. V relácii Retrojazda otvorene prehovorila o ťažkých životných skúškach, vzťahoch s mužmi, svojej mame aj synovi Matejovi – a všetko s obdivuhodnou dávkou pokoja a nadhľadu.
Herečka a speváčka Yvetta Blanarovičová (61) túžila stáť na javisku už ako malá. Jej sen sa začal napĺňať veľmi skoro – prvýkrát sa objavila pred kamerou už v jedenástich rokoch. Ako mladé dievča sa následne presťahovala zo slovenskej Prievidze do Prahy, kde sa dostala až do slávneho Národného divadla. V relácii Retrojazda zaspomínala na svoje búrlivé začiatky v hlavnom meste aj na bolestivé momenty, ktoré jej život navždy poznačili.
Spomenula si aj na situáciu z čias štúdia na konzervatóriu, keď sa raz neozvala z internátu.
„Zabudla som zavolať, že nedorazím. Internát okamžite volal mojej rodine. Na druhý deň prišiel brat a doslova ma ’otočil’ – a to doslova aj obrazne,“ hovorí s nadhľadom. Práve jej bratia však predstavujú jedno z najcitlivejších miest v jej živote.
Jej mladší brat Karol tragicky zahynul ešte ako dieťa, keď sa mu počas výskoku neotvoril padák.
„Boli sme veľmi blízki, cítila som, že mám v ňom ochrancu. A zrazu som o neho prišla. Musela som rýchlo dospieť, pretože život mi nedal čas na smútok,“ priznáva.
Neskôr ju postihla ďalšia rana – jej starší brat, ktorý pôsobil v armáde, zomrel na rakovinu. Po týchto stratách zostala s mamou sama.
„Pre moju mamičku to bolo veľmi náročné. Rok denne hovorila so synom na cintoríne, kým to pomaly neprešlo,“ dodala emotívne.
Tieto ťažké momenty ju však posilnili. Tvrdí, že práve životné skúšky jej prehĺbili súcit s ostatnými. Počas rozhovoru si zaspomínala aj na svojho otca, ktorý ich opustil, keď mala iba jedenásť rokov.
Znovu sa oženil až deväťkrát, no s dcérou sa dlhé roky nestýkal. K zmiereniu medzi nimi došlo až krátko pred jeho smrťou.
Blanarovičová sa v relácii otvorila aj o svojich začiatkoch v divadle a o inšpiratívnych osobnostiach, ktoré stretla na konzervatóriu. „Spomínam si na Jaroslavu Adamovú – bola to výnimočná žena, hoci mala zákaz nakrúcať. A dnes mi priatelia hovoria, že starnem do Adamky. Niekedy vraj prejavujem rovnakú razanciu ako pani Bohdalová,“ usmiala sa.
Herečka sa dotkla aj témy svojho syna Matyáša, i svojich vzťahov s mužmi. Zostáva otázkou, či ešte niekto dokáže zaplniť miesto v jej srdci.
