Pri pohľade hlboko do raného vesmíru pomocou Webbovho teleskopu astronómovia objavili galaxiu s nezvyčajnou jasnosťou. Ako sa uvádza vo vyhlásení Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), túto nezvyčajne silnú žiarivosť vedci pripisujú medzihviezdnemu plynu, ktorý je v tejto galaxii jasnejší než samotné hviezdy.
To, čo sa javí na snímke z Webbovho teleskopu ako malá žiarivá bodka, môže byť v skutočnosti prevratný objav. Galaxiu s označením GS-NDG-9422 totiž vidíme v stave zhruba jednej miliardy rokov po Veľkom tresku (vesmír je starý 13,8 miliardy rokov). Táto galaxia môže podľa vyhlásenia vesmírnej agentúry predstavovať „chýbajúcu fázu galaktického vývoja medzi hviezdami prvej generácie a známymi galaxiami, ktoré poznáme v ich dnešnom vývojovom štádiu“.
Objav z raného vesmíru
„Keď som uvidel spektrum galaxií, prvé, čo mi napadlo, bolo, že je to zvláštne a že to je presne to, na čo bol Webbov teleskop navrhnutý. Totiž objaviť úplne nové javy v ranom vesmíre, ktoré nám pomôžu porozumieť, ako sa začal celý vesmírny príbeh,“ povedal astronóm Alex Cameron z Oxfordskej univerzity, jeden z autorov štúdie publikovanej v najnovšom čísle časopisu Monthly Notices of the Royal Astronomical Society.
Cameron oslovil astrofyzika Harleya Katza pôsobiaceho na Oxfordskej aj Chicagskej univerzite, aby spoločne preskúmali a prediskutovali nový objav a získané údaje. Spolu so svojím tímom preskúmali dovtedajšie počítačové modely, ktoré simulovali mračná vesmírneho plynu ohrievané veľmi horúcimi a masívnymi hviezdami v takej miere, že plynové mračná sú jasnejšie ako hviezdy. Vedci zistili, že tieto počítačové modely sa takmer dokonale zhodujú s najnovším objavom prostredníctvom Webbovho teleskopu.
„Tieto hviezdy musia mať oveľa vyššiu teplotu a musia byť omnoho masívnejšie ako to, čo vidíme v blízkom vesmíre. To je pochopiteľné, pretože raný vesmír bol veľmi odlišným prostredím od toho dnešného,“ povedal astrofyzik Harley Katz, jeden z Cameronových spolupracovníkov.
Pozrite si dychberúce fotografie, ktoré zachytil Webbov teleskop
Bližšie k pochopeniu vývoja vesmíru
Masívne hviezdy v blízkom vesmíre majú teplotu 40- až 50-tisíc stupňov Celzia, no galaxia 9422 má teplotu viac ako 80-tisíc stupňov. Vedci sa domnievajú, že táto galaxia je uprostred krátkej fázy intenzívnej tvorby hviezd v mraku hustého vesmírneho plynu. Tento plynový mrak je zasiahnutý takým silným svetlom z hviezd, že žiari mimoriadne jasne, dokonca jasnejšie než samotné hviezdy.
Je zaujímavé, že počítačové modely, respektíve simulácie predpovedali presne takéto prostredie v blízkosti hviezd prvej generácie. Podobne ako Cameron aj Katz potvrdzuje, že tento objav by mohol viesť k pochopeniu toho, ako sa rané galaxie vyvíjali z hviezd prvej generácie až na typy galaxií, ktoré sú nám dnes známe.
„Je veľmi vzrušujúce skúmať pomocou Webbovho teleskopu to časové obdobie vesmíru, ktoré bolo pre nás kedysi nedostupné,“ povedal astronóm Alex Cameron a dodáva, že stále „sme ešte len na začiatku nových objavov a poznatkov“.
Vesmírny teleskop Jamesa Webba vyvinula NASA v spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a Kanadskou vesmírnou agentúrou (CSA). V decembri 2021 ho raketa Ariane 5 vyniesla z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guayane na cieľovú orbitu vo vzdialenosti 1,5 milióna kilometrov od Zeme. Infračervený vesmírny ďalekohľad tak skúma vesmír zo vzdialenosti 1,5 milióna kilometrov od Zeme, čo presahuje možnosti Hubblovho teleskopu i pozemných observatórií. Prvá ostrá snímka z teleskopu bola zverejnená v júli 2022.
Medzi hlavné úlohy Webbovho teleskopu patrí zisťovanie svetla prvotných hviezd a galaxií, z ktorých sa vyvinul vesmír po Veľkom tresku, ďalej štúdium vzniku a vývoja galaxií, ako aj štúdium planetárnych systémov.
