Bátor: Začnem od konca, keď vravel, že Spojené štáty možno nebudú členom NATO. Myslím, že ešte pred televíznymi debatami jasne povedal, že toto nemá v pláne. Veľká obava bola pred jeho prvým obdobím, a to som bol vtedy na summite.
Čakali sme v napätí, čo Donald Trump povie na prvej tlačovej konferencii, či spochybní NATO, alebo nie, ale nakoniec to nespochybnil. Výsledkom bolo posilnenie bezpečnosti východného krídla, kam patrí aj Slovensko.
Nalial sem stovky miliónov dolárov priamej vojenskej pomoci, aby sa rozvíjala infraštruktúra, aby sa nakupovali veci. Nakoniec to vyzeralo lepšie, ako to bolo. Terajšie výroky, že by nešiel pomáhať štátu, ktorý si neplní svoje záväzky, prípadne pomaly vyzval Rusko, aby si poslúžilo, vnímam ako vytváranie tlaku na štáty, aby si plnili záväzky.
Tá forma je nešťastná, lebo veľakrát nie je dôležité len čo robíte, ale aj ako to robíte. Zatiaľ vidím kontinuitu v jeho politike od začiatku, od prvého dňa, ako sa prvýkrát ujal svojho mandátu, veľmi tlačil na Európu, aby si začala plniť svoje záväzky. Jeho presvedčenie je, že sa vezieme na chrbte Spojených štátov, že oni dávajú veľa výdavkov a my toľko neinvestujeme.
Mal veľmi tvrdé výčitky napríklad voči Nemecku, že kŕmi Rusko svojimi peniazmi cez Nord Stream 2. Mal výčitky voči ďalším európskym štátom a namiesto toho, aby sme peniaze poslali do Ruska, sme ich mali investovať do našej vlastnej bezpečnosti a obrany. Očakávam, že tento tlak príde opäť.
Dnes to už nebude debata, či to majú byť dve percentá. Trump už pred rokom 2020 hovoril, že štyri percentá by ste mali dávať.
Ale pobaltské krajiny dávajú 2,5 percenta, Poľsko už skoro päť percent.
Bátor: Áno, a to bude tlak, ktorý pocítime. Tie dve percentá nie sú zo vzduchu „prinesené“. Pozrime sa, aké hrozby číhajú na nás v Európe. Dve percentá boli definované v čase, keď nebola vojna na európskom kontinente a osobitne v našom susedstve, a dokonca aj obranné plány boli nakreslené na mierové časy.
Dnes, aby sme naozaj naplnili plány, ktoré máme, potrebujeme dávať ďaleko viac ako dve percentá. Očakávam, že tlak od Donalda Trumpa bude veľmi veľký. On je biznismen, ktorý si zoberie tabuľku a keď si pozriete stránku NATO, nájdete prehľadnú tabuľku, ktorý štát koľko percent dáva. Vyškrtá všetkých, ktorí nedávajú a pôjde jeden po druhom, bude ich menovať, bude na nich tlačiť. Zažil som to v predchádzajúcom období. Myslím, že to bude aj teraz a možno ešte s tvrdšou rétorikou ako predtým.
V čase konsolidačných opatrení je reálne, aby sme naplnili tento záväzok?
Kéry: Čím viac peňazí sa bude dávať do zbrojenia, tým menej ich budeme mať na iné oblasti – na školstvo, zdravotníctvo, vedú, výskum, dôchodky a iné. Nie som zástancom zbrojenia.
Čiže ani nákupy ministra obrany Roberta Kaliňáka nie sú v súčasnosti vhodné?
Kéry: Musím uznať, že žijeme dobu, kde je to pomaly nevyhnutnosť, ale neteší ma to, a to je jednoducho fakt. Vrátim sa k prezidentským voľbám. Je mi naozaj veľmi ľúto, že taká mekka demokracie, ako sú Spojené štáty, nedokážu vygenerovať kvalitnejších kandidátov, ako je Donald Trump a Joe Biden.
Hovorím zámerne o týchto dvoch, pretože pani Kamala Harris bola len alternatívou vtedy, keď demokrati zistili, že strácajú pôdu pod nohami a po prvej diskusii Joea Bidena s Donaldom Trumpom zistili, že poraziť Trumpa bude asi veľmi náročné, tak stavili na Kamalu Harris. Myslím, že všetko nahrávalo Donaldovi Trumpovi, aj situácia, aj nespokojnosť.
V prieskumoch hovorili Američania, že ich najviac zaujíma stagnujúca ekonomika, pracovné miesta, pracovné podmienky. Ďalšia vec, Kamala Harris nastúpila veľmi neskoro do rozbehnutého vlaku, a preto mňa výsledok vôbec neprekvapil, očakával som víťazstvo Donalda Trumpa.
Naopak, neočakával som také suverénne víťazstvo, keď aj renomované agentúry hovorili o veľmi tesných výsledkoch do posledného dňa, tak to ma prekvapilo.
Čo sa týka očakávaní od Donalda Trumpa, musím schladiť ľudí na Slovensku, ktorí si myslia, že sa teraz mnohé veci začnú diať inak. Myslím, že Donald Trump pôjde na 80 percent v šľapajach súčasnej administratívy Joea Bidena, napríklad v konflikte v Pásme Gazy. Trump bude podľa mňa ešte viac pro-izraelskejší ako súčasná administratíva a čakávam ešte vyhrotenejšiu situáciu s Čínou.
Tam už spomínal 100-percentné clá na čínske produkty.
Kéry: Mám nádej na zmenu nazerania na vojenský konflikt na Ukrajine, že tento konflikt vyrieši za 24 hodín. Samozrejme, je to nereálne, ale dajte mi za pravdu, že politika je často aj o symboloch.
Týmto chcel povedať, že mu naozaj záleží na tom, aby sa konflikt vyriešil. Milo ma prekvapil, keď povedal, že nebude tým, ktorý bude podporovať nové vojny alebo začínať nové vojenské konflikty. Práve naopak, niektoré chce zastaviť.
Sám som zvedavý, akým spôsobom chce rokovať s Vladimirom Putinom a dohodnúť sa na podmienkach prímeria, ktoré budú výhodné pre Ukrajinu aj pre Ruskú federáciu, aj pre Spojené štáty americké.
Povedal, že silovou cestou nastaví mier…
Kéry: Budem trošku polemizovať s pánom Bátorom. Na jednej strane si myslím, že veľa štátov NATO nebude mať ani chuť, aby zvyšovali výdavky do obrany nad dve percentá HDP. Na druhej strane, ak sa Američania budú cítiť nahnevaní a budú dávať ruky preč od EÚ, môže to viesť aj k pozitívnym veciam. Napríklad by sme sa mohli konečne sami postaviť na vlastné nohy a robiť vlastnú európsku zahraničnú aj obrannú politiku, o ktorej hovorili niektorí politici už pred pár rokmi, ale skutky neboli žiadne.
Či sa niekomu páči, alebo nie, mne veľmi vadí na EÚ, že často čakáme na rozhodnutie Spojených štátov a potom len opakujeme, a ideme v závoze USA. Tak by to nemalo byť, pretože je prirodzené, že nemáme rovnaké záujmy vo viacerých veciach, ako majú Spojené štáty americké.
Bátor: Musím súhlasiť s veľa vecami, ktoré ste povedali, pán Kéry. Začnem poslednou. Je pravda, že lekcia, ktorú sme mali z prvého obdobia, dnes opäť zvoleného prezidenta Trumpa, je, že Európa by mala byť schopná starať sa o viaceré veci sama aj bez spoliehania sa na Spojené štáty.
To je jadro kritiky Donalda Trumpa, že „vy stále čakáte na nás, lebo zatiaľ, čo vy investujete do všetkého, čo potrebujete, prirodzené pre spoločnosť, či je to zdravotníctvo, školstvo a všetko ostatné, tak my dávame o to viac peňazí na obranu, pretože máme záväzok aj voči Európe. A bolo by úplne super, keby ste vy Európa nerobili viac.“
Jedna z najlepších odpovedí, na ktoré mala byť Európa pripravená, na základe víťazstva Donalda Trumpa, je, že pri prvom kontakte s ním Európa príde a povie, čo viac sme urobili pre našu vlastnú bezpečnosť, pre našu európsku bezpečnosť, že sme suverénnejší, ďaleko viac sa o ňu staráme a snažíme sa byť rovnocenným partnerom. Bez Európy ani Spojené štáty mnohé veci nebudú vedieť urobiť.
Avšak, počas Bidenovej administratívy sme trošku zaspali. Opäť sme si povedali, však sú tu Spojené štáty, my nemusíme investovať, lebo, a súhlasím s vami, je to politicky veľmi nepohodlné. Premiér každého štátu, každý jeden minister financií má obrovský problém vysvetliť vlastným občanom, prečo má investovať. Nenazývam to míňaním na zbrojenie, hovorím tomu investovať do vlastných zbrojených síl. Nejde len o techniku, ale aj o našich vojakov, ako bývajú, ako žijú, ako pracujú, v akých sú podmienkach.
Je to politicky veľmi ťažké vysvetliť, ale sám ste povedali, že v dnešnom svete musíme investovať viac do obrany. Európa by mala byť samostatnejšia, mala by sa o niektoré veci vedieť postarať, len paradoxne si to vyžiada ďaleko viac peňazí aj do obrany.
Kéry: Som rád, že sa zhodneme.
Bátor: Jedna z vecí, keď sa spýtate Ukrajincov dnes, vám povedia, že rozumejú investíciám do sociálneho systému, zdravotníctva, školstva, ale čo by dnes dali za to, keby ďaleko viac investovali do obrany, aby sa dnes vedeli viac brániť, lebo bez obrany už nemajú ani nemocnice, ani elektrárne, jednoducho nič. Budeme musieť ukrojiť z niektorých vecí, ak chceme, aby Slovák išiel večer zaspávať pokojný.
Donald Trump vníma Európu ako konkurenciu, dokonca nás nazval, že sme také milé malé krajinky, ktoré držia spolu, čo tiež niečo napovedá. Čo urobí 10-percentné clo s Európskou úniou?
Bátor: Je to zlá vec, a to nemusí byť len 10-percentné clo. Môžu to byť aj priamo zacielené clá na automobilový priemysel, z ktorého ešte stále veľmi žijeme, a čo môže výrazným spôsobom poškodiť Slovenskú republiku.
Každá reštrikcia v obchode medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi pôjde aj na náš úkor. My sme otvorená ekonomika, ktorá žije z toho, že potrebujeme exportovať veci, potrebujeme vyrábať, potrebujeme štáty, aby od nás kupovali. Akonáhle sa všetko začne obmedzovať, bude to na našu škodu.
Je to veľmi nepríjemné a veľmi nebezpečné, čo môže mať ďalekosiahle dôsledky. My sme dlhodobo kritizovali, ako členovia Európskej únie, ale aj samotná EÚ, Spojené štáty práve za to, že protekcionistická politika ochrany vlastného trhu ide aj na úkor Európskej únie.
Myslím, že Trump v tomto bude ešte striktnejší, lebo jedna z hlavných téz, ktorá odráža nálady v Spojených štátoch, keď hovoríme o dvoch kandidátoch, je, že sa bude veľmi sústrediť na svoju ekonomiku. Chce ukázať vlastným občanom, že pre nich urobí viac na úkor Európy.
Kéry: Slovo „protekcionizmus“, ktoré použil pán Bátor, skutočne vystihuje zmýšľanie Donalda Trumpa v oblasti ekonomiky a biznisu. Súhlasím, čo povedal kolega, že každá reakcia vyvolá reštrikčné opatrenia, ktoré sa dotknú aj Európanov.
Navyše, myslím, že Donald Trump bude chcieť oslabiť Európsku úniu tým, že bude chcieť rokovať a podpisovať dohody nie s Európskou úniou ako celkom, ale bude sa snažiť o bilaterálne dohody s jednotlivými krajinami Európy, a tam bude mať silnejšiu vyjednávaciu pozíciu.
Bátor: Uvidíme, kam sa dostaneme napríklad s kontraktami v rámci nášho ministerstva obrany, keďže sme už počuli o nákupe ďalších štyroch stíhačiek, ktoré sú nad plán toho, čo už prišlo. Uvidíme, ako to skončí s vrtuľníkmi, uvidíme, aká bude ďalšia technika. Tiež vnímam rozdiel v rétorike, ktorá je veľmi často napríklad zo strany Smeru pomerne protiamerická, ale na druhej strane vidíme obchodnú spoluprácu, ktorá sa veľmi podporuje. Takže som zvedavý, ako budeme pokračovať v tejto oblasti.
