Kéry: Dodržali sme slovo v tom, že zo štátnych zásob nedáme na Ukrajinu nič. Bývalé vlády čo spôsobili? Odovzdali funkčnú S-300, jediný systém protivzdušnej obrany, ktorý sme mali. Odovzdali lietadlá MiG-29, ktoré šlo proti našim národným záujmom.
Nehovorme o bývalých vládach, lebo tie boli aj za zbrojenie Ukrajiny.
Kéry: Dodržali sme slovo v tom, že zo štátnych zásob nebudeme dávať nič? Dodržali. Súkromné spoločnosti obchodujú aj s Ukrajincami, aj s inými štátmi, ktoré nakoniec dodávajú muníciu a zbrane na Ukrajinu. Ja to rešpektujem, ale neteší ma to.
Pán Bátor, je to alibizmus?
Bátor: Chcem poďakovať súčasnej vláde za to, že pokračuje a že nestopla priamu vojenskú pomoc Ukrajine, aj keď ide cez komerčné kanály.
Druhá vec, sám premiér niekoľkokrát povedal, že každý jeden náboj a všetky zbrane predlžujú konflikt na Ukrajine, ale zrazu nemáme problémy ich predávať. Súhlasím s vami, pán Kéry, že ste dodržali záväzok, že nič zo štátnych oficiálnych skladov nedávame. Prečo? Lebo z toho nejdú peniaze firmám, ktoré to vyrábajú, a z ktorých mnohé majú veľmi dobré a pozitívne vzťahy aj s niektorými predstaviteľmi tejto vlády.
Je to cynické, pretože darovať zbrane Ukrajine, z toho nič nemáme, ale predávať ich komerčne, tak tam už majitelia tých podnikov, ktorí to predávajú, majú obrovské zisky. Dobre vieme, že dnes sa napríklad 155 mm náboje predávajú za 4- až 5-násobok toho, čo sa predávali pred vojnou, zatiaľ čo výrobné náklady zostávajú plus-mínus rovnaké, plus-mínus nejaká inflácia. Keď ide o peniaze, vtedy nemáme problém.
Už som to hovoril v inom médiu, ale zopakujem, ako vidím toho ukrajinského vojaka, že hovorí: „Daj mi tie slovenské náboje, tie, ktoré nepredlžujú konflikt.“
Náš premiér povedal, že všetky náboje predlžujú konflikt, len slovenské, komerčne dodané, z ktorých niekomu idú peniaze do vrecka od majiteľov firiem, ktorí majú komerčný záujem, zrazu problém nie sú.
Buďme konzekventní alebo povedzme, že budeme Ukrajinu podporovať, aby sa vedela brániť, aj komerčne, ale nehovorme, že „to je komerčné, to ide mimo nás.“ Je to cynické a ešte aj nepravdivé. Chcem sa však poďakovať tejto vláde, že to robí.
Premiér Robert Fico povedal, že sa chce zúčastniť budúci rok na oslavách výročia ukončenia druhej svetovej vojny, a ak by to bolo možné, rád sa stretne aj s Vladimirom Putinom. Je to reálne?
Kéry: Nedávno mi túto otázku dali v Českom rozhlase. Moja odpoveď bola, príďte sa pozrieť na Slavín, kde je pochovaných 6845 vojakov Červenej armády. Poďte do ostatných kútov Slovenskej republiky, kde uvidíte veľké množstvo hrobov vojakov Červenej armády a rumunskej kráľovskej armády.
Je to fakt, okrem partizánov a vojakov Československej armády, územie Slovenska počas druhej svetovej vojny oslobodzovali len vojaci Červenej armády a rumunskej kráľovskej armády. Preto sa nečudujme, že aj sentiment medzi Slovenkami a Slovákmi je naozaj silný, hlavne čo sa týka staršej generácie, a považujem za úplne normálne, že Robert Fico by išiel na ukončenie druhej svetovej vojny do Moskvy.
Či sa stretne, alebo nestretne s prezidentom Putinom, je veľmi ťažké v tejto chvíli odhadnúť, ale myslím, že ak bude Putin prezidentom Ruskej federácie, tak sa zrejme na oslavách stretnú.
Pán Bátor, malo by to pre Slovensko prínos z diplomatického hľadiska?
Bátor: Nemalo. Čo sa týka účasti, s veľkou pravdepodobnosťou by bol jediným, a ešte takto vysokopostaveným politikom Európskej únie a NATO.
Súhlasím s vami, že bolo veľmi veľa Rusov, ktorí pomohli Slovensku oslobodiť ho počas druhej svetovej vojny. Veľmi veľa Rusov tu položilo svoje životy, takisto ako veľa ukrajinských vojakov. Prečo pán premiér nejde do Kyjeva sa pokloniť napríklad ukrajinským vojakom, ktorí oslobodzovali pamiatky ukrajinských vojakov? Veď nebol ešte ani v Kyjeve, ako aktuálne asi jediný vysokopostavený politik Európskej únie.
Ale už hovorí, že do Moskvy by rád šiel. A čo tam bude pozerať? Techniku, ktorá potom zabíja Ukrajincov na ich vlastnom území? Toto je ten účel?
Z historického hľadiska toto nemôžeme zobrať.
Bátor: Ale tam nebudú historické stroje, ktoré bojovali v druhej svetovej vojne. Z historického hľadiska je to pripomenutie niečoho, čo sa jasne demonštruje priamo na námestí.
Kéry: Ale bol napríklad v Normandii.
Bátor: A to dávame na jednu úroveň? Teraz, keď máme ruského agresora, ktorý zabíja vojakov na Ukrajine a civilistov, deti, ničí kompletne civilnú infraštruktúru, tak to dávame na jednu úroveň ako Normandiu?
Pán Bátor, pýtam sa priamo na stretnutie s prezidentom, či by to malo nejaký prínos pre Slovensko? Povedali ste nie, ale spomenieme napríklad aj Viktora Orbána. Členské štáty Európskej únie veľmi kritizovali jeho návštevu. Pozerali by sa tak aj na Slovensko?
Bátor: Posnažím sa na to pozrieť očami súčasnej vládnej koalície. Rozumiem argumentu, že máme nejaké národné záujmy a ideme sa rozprávať s tými, s ktorými môžeme o nich rozprávať. Máme celkom dobrý precedens, ale v menšom, a to je stretnutie už teraz dvojnásobného ministra zahraničných vecí s ministrom zahraničných vecí Lavrovom. Pýtam sa, aký národný záujem obslúžil na tomto stretnutí? Rozumiem, keď tam ide Francúz, Nemec, Brit alebo Američan, ktorí majú za sebou silu veľkého štátu, a ide sa rozprávať, ako by sa tá vojna skončila.
Čítal som aj záznamy z prvého stretnutia s ministrom zahraničných vecí, ale nevidel som, aký národný záujem sme tam obslúžili. Aký národný záujem obslúži premiér Fico stretnutím s prezidentom Putinom? Pomôže mu ukončiť vojnu alebo vybaví lacnejší plyn? Hovorí sa tu, že nám prestala prúdiť ruská ropa. Ministerstvo zahraničných vecí o tom hovorilo niekoľko týždňov a taký bonmot na konci každej tlačovej konferencie bol, že či sa nám už podarilo ropu vybaviť. Stretli sa dvakrát, nevybavili sme absolútne nič.
Čo pán premiér pôjde vybaviť? Nech príde po tej návšteve a postaví sa pred Slovákov, a povie „áno, stretol som sa, je to kontroverzné stretnutie, ale toto som vám priniesol, a to je cena“. A vtedy poviem, že nesúhlasím s tým stretnutím, ale rozumiem, že išiel kvôli záujmom a pomôcť Slovákom a Slovenkám. Čo sme tým obslúžili? Nič. Urobíme si len hanbu a ešte viac sa budeme vyčleňovať z klubu ľudí.
Ak by niečo dohodol, schvaľovali by ste to stretnutie? Zatiaľ nemôžeme povedať, či by sa niečo vybavilo.
Bátor: Neschvaľoval by som, ale aspoň by som rozumel logike. Dnes nerozumiem ani tej logike.
Kéry: Pán Bator, ja nerozumiem vašej dvojtvárnosti. Keby ste povedali, že budete kritizovať každého, kto podá ruku ministrovi Lavrovi, tak to beriem, ale teraz ste povedali, že keď to robí Američan, Francúz, Nemec, tam to schvaľujete, ale že Slovensko je počtom obyvateľov a rozlohou malý štát, tak my sme si to nemali dovoliť.
Však my sme suverénna krajina, my nie sme vazal žiadneho iného štátu, tak prečo by sme sa nemohli stretávať s kým uznáme za vhodné?
Bátor: Práve to som nepovedal. Ja som povedal, že čo tam vybavíme. Viem si predstaviť, že keď bude sa novozvolený prezident USA stretne s Putinom, tak sa budú rozprávať o konkrétnych veciach a bude veľký potenciál s nimi aj pohnúť. S čím pohne pán premiér? Ja som absolútne neevokoval to, že nemáme právo sa s niekým stretávať.
Hovorím, že ak sa máme stretnúť, to stretnutie má náklad. To znamená, že nás budú vyčleňovať, že je veľmi kontroverzné, a pokiaľ to stretnutie nemá jasný účel, tak ho pre vlastného obyvateľa nevieme zdôvodniť, prečo sa uskutočnilo.
Stretne sa s ním len preto, aby mal fotku, aby ukázal, že „ja som opäť iný, aby som vám všetkým v EÚ ukázal, že toto je tá suverénna zahraničná politika“? Zahraničná politika je služba občanovi.
Kéry: Táto vaša poznámka mi príde, že ste dehonestovali zahraničnú politiku a aj diplomaciu a diplomatov, že by sme mali rezignovať, sme malý štát a máme sedieť niekde v kúte. To je pre mňa veľmi zvláštne od človeka, ktorý viac rokov pôsobil vo funkcii veľvyslanca Slovenskej republiky.
Bátor: Nie, ja som vôbec nepovedal, že máme sedieť v kúte. Povedal som, majme stretnutia, ktoré nám pomôžu.
Z Progresívneho Slovenska viackrát zaznieva, že Slovensko nemá vyjednávaciu pozíciu na to, aby absolvovalo takéto stretnutia. Keď ale hovoríte o nejakých výsledkoch, poďme zanalyzovať zahraničnú cestu do Číny, kde premiér zobral desiatky podnikateľov aj ministrov. Podarilo sa povýšiť čínsko-slovenské vzťahy na strategickú úroveň z praktického hľadiska? Aký to má význam?
Bátor: Priznám sa, okrem 15-dňovej bezvízovej doby na návštevu Číny a možného otvorenia priamej linky medzi Pekingom a Bratislavou, a baterkárňou, o ktorých sa rozpráva dlhodobo, nevidel ďalšie veci, takže neviem ich komentovať.
A tieto veci, ktoré ste vymenovali, považujete za úspech alebo bola cesta zbytočná?
Bátor: Nemám problém s cestou do Číny ako takou. Čína je obrovská ekonomika a jedna z veľmocí. Diskusie je potrebné viesť a som vždy za dialóg. Máme niekoľko príkladov v EÚ, štátov rozlohou podobných, ako sme my, ktoré majú zásadný problém s vytváraním závislosti od Číny a rozvíjaním takejto spolupráce. V čase, keď mnohé štáty veľmi prehodnocujú spoluprácu s Čínou, my ju chceme prehlbovať.
Je s tým spojených nesmierne veľa rizík. Treba sa ísť spýtať do Litvy, ako skončila ich spolupráca s Čínou, dokonca až existenčným problémom. Napríklad aj do Čiernej hory, čo sa stalo s budovaním diaľnice čínskymi firmami, aký obrovský dopad to na nich malo a prečo prišli do EÚ žiadať a prosiť o pomoc, lebo si už nevedeli pomôcť.
Treba sa pozrieť, aké závislosti sa vytvárajú v Grécku, keď sa chceli kúpiť prístavy, rovnaká situácia nastala aj v Čiernej hore. A nechcem ísť mimo Európskeho kontinentu, kde príkladov je extrémne veľa a kde štáty môžu hovoriť, aký „prúser“ majú z toho, keď vytvárajú lepšiu, čomu sa hovorí, že dobrá spolupráca s Čínou. Po rokoch sa to ukazuje ako veľká zraniteľnosť.
15-dňový bezvízový vstup a priame letecké spojenie medzi Bratislavou a Pekingom boli v podstate jediné nové správy, ktoré prišli z Číny, lebo baterkáreň pri Šuranoch je už dlhšie avizovaná. Považujete túto cestu za úspech?
Kéry: Považujem ju za veľmi úspešnú a som rád, že na rozdiel od pani poslankyne Európskeho parlamentu Lexmann, ktorá a priori kritizovala túto cestu, tak som rád, že pán Bátor víta dialóg. Okrem toho, že tam bol predseda vlády a viacero ministrov, bolo tam aj niekoľko desiatok podnikateľských subjektov.
Ďalšia vec je strategické partnerstvo, ktoré považujem za veľmi dôležité, pretože posúva vzájomné bilaterálne vzťahy na vyššiu úroveň. Máme to napríklad aj s Južnou Kóreou. Keď odchádzal veľvyslanec Ivan Surkoš, veľmi skúsený diplomat, do Japonska, na zahraničnom výbore tiež hovoril o tom, že by bol rád, keby sa spolupráca povýšila na úroveň strategického partnerstva.
A zo strategického hľadiska to má aký význam?
Kéry: Myslím, že strategické partnerstvo znamená, že by mohlo aj odbúrať niektoré administratívne prekážky. Keď som sedel za jedným rokovacím stolom s niektorými partnermi, hovoril som o tom, že na jednej strane hovoria, ako by privítali slovenských investorov a podnikateľov v Číne a na druhej strane im robia viacero administratívnych prekážok, napríklad pre pomoc poľnohospodárov, výrobcov mliečnych výrobkov, mäsových výrobkov.
Strategické partnerstvo by mohlo viesť k tomu, že sa administratívne prekážky budú dať ľahším spôsobom odbúravať.
Keby sme sa len my stretávali s Číňanmi, tak to beriem, ale nie tak dávno tam bol nemecký kancelár Scholz, španielsky premiér Sánchez, ktorý vyrokoval, že Číňania v Španielsku zainvestujú do závodu 1 miliardu dolárov. Od nášho veľvyslanca v Číne, pána Lizáka, som čítal správu o tom, že v Číne bol nórsky premiér aj so skupinou podnikateľov. Netvárme sa, že o Čínu nie je záujem, práve naopak, zo všetkých kútov sveta chcú robiť biznis s Čínskou ľudovou republikou.
Baterkáreň má byť veľký biznis, vyše miliardová investícia s 1 300 pracovnými miestami. Pán Bátor to už naznačil a budem pokračovať otázkou, či prináša aj nejaké bezpečnostné riziko? Vieme, že v Maďarsku umožnili hliadkovať čínskym policajtom, ale tam im to umožnili. Tu opozícia tvrdí, že s príchodom čínskych investorov sa môže stať, že tu budeme mať nelegálnu políciu.
Ešte za ministra vnútra Romana Mikulca bola objavená nelegálna čínska policajná stanica. Ako vnímate kritiku a či existuje bezpečnostné riziko?
Kéry: Veľmoci vždy nejakým spôsobom sledujú svoje záujmy, aj politické, aj ekonomické, ale že by tu operovali čínski tajní agenti, to je smiešne tvrdenie. Vždy ale treba dvoch na dohodu.
Keď sem príde akýkoľvek podnikateľský subjekt z ktorejkoľvek časti sveta, musí dodržovať našu legislatívu, naše zákony, aj pracovné právo. Máme viacero nástrojov, ako je Inšpektorát práce, ktorý by mal odhaliť, či už nelegálnu prácu, alebo ďalšie pochybenia.
Nestrašme dopredu a nehovorme, že na nás budú dohliadať nejakí čínski policajti. Vždy ide o dohodu dvoch, s čím bude súhlasiť Slovenská republika a s čím bude mať problém.
Bátor: Máte pravdu, je veľa západných štátov, ktoré spolupracujú s Čínou. Sú to obrovské ekonomiky, v porovnaní so slovenskou, a ak tam nastane problém, ekonomika to ustojí ďaleko lepšie ako naša. Choďte sa spýtať do Litvy, čo sa tam stalo. Je to existenčný problém pre štát, keď sa im Čína začala vyhrážať, nielen, že ukončí s nimi všetky kontrakty, ktoré mali, ale presvedčí aj subkontraktorov, ktorí napríklad šli cez Nemecko, cez Francúzsko a dodávali materiály Litve, aby zastavili aj tieto kontrakty. Tým by Litve neprišlo vôbec nič kvôli jednému suverénnemu rozhodnutiu.
Vaša strana veľmi rada opakuje jednu vec, že je proti zasahovaniu do vnútorných záležitostí štátov. Nepočul som z vašej strany ani komentár na zasahovanie do vnútorných záležitostí, či už Litvy, Čiernej Hory, alebo v prípade ruskej propagandy, ktorá sa deje v celom našom priestore. O zasahovaní rozprávate, len keď sa to hodí.
Čína v tomto prípade skutočne zasahovala do vnútorných záležitostí. Ja osobne som veľký kritik napríklad toho, že Nemecko predalo časť hamburského prístavu Číne. V NATO je to definované ako jednoznačný bezpečnostný problém. Každá väčšia investícia je rizikom. Rizikom, aj v našom prípade, je, že sa tu objavila jedna nelegálna policajná stanica alebo akákoľvek stanica, ktorá môže byť charakterizovaná ako policajná. Nie je tu preto, aby nás strážila, ale aby kontrolovala čínsku diaspóru, ktorá je síce menšia, ale žije na Slovensku.
Čím viac ľudí bude prítomných, tým väčšia šanca je na operáciu zahraničných agentov. My máme našich agentov v zahraničí, a to je prirodzené, mnohí z nich sú deklarovaní. Máme aj operatívcov. Nemusíme sa rozprávať do detailov, ako fungujú spravodajské služby.
Koľkých príslušníkov spravodajských služieb, členských štátov, NATO alebo EU sme vyhostili z nášho územia? Koľkých z nich tu robili takú činnosť, ktorá by bola v rozpore s našou legislatívou alebo s medzinárodnými dohovormi? Koľkých sme napríklad vylúčili z Ruska? Nedávajme opäť operatívcov z Čínskej republiky, ktorých prítomnosť sa nám tu rozšíri príchodom väčšieho personálu, na jednu úroveň napríklad so spojeneckými štátmi, ktoré u nás majú legitímny personál.
Kéry: S vaším upozornením by som sa zaoberal vtedy, ak by sme sa orientovali len na Čínu. Čína je u nás len štvrtý najvýznamnejší investor z indopacifického priestoru. My obchodujeme so všetkými časťami sveta a s Číňanmi to nie je tak, že by sme len s nimi chceli niečo robiť. Musíte mi dať za pravdu, že je veľmi náročné pre slovenských podnikateľov nájsť nových partnerov na území Európskej únie.
My sa potrebujeme orientovať nielen na Čínu, ale aj na Južnú Kóreu, Vietnam, štáty v Južnej Amerike, ale ubezpečujem vás, že sa nebudeme prioritne orientovať len na Čínsku ľudovú republiku.
Bátor: Rozumiem. Takmer štvrťstoročie bolo mojou prácou rozlišovať medzi investíciami, ktoré so sebou prinášajú bezpečnostné riziko, ktoré mali byť ďaleko viac zvažované a čínske investície vnímam ako bezpečnostné riziko.
Kéry: Tu sa rozchádzame.
Prejdime na americké prezidentské voľby. Čo budú znamenať pre Európsku úniu a pre Slovensko? Zvíťazil Donald Trump, ktorý mal viacero výrokov, napríklad, že by NATO nepomáhalo krajinám, ktoré neprispievajú dvomi percentami HDP, čo v súčasnosti robí aj Slovensko.
Povedal tiež, že nech si Rusko poslúži, takto to zľahčil, ďalej povedal, že chce zaviesť 10-percentné clo na všetok tovar z Európskej únie. Taktiež, že možno Spojené štáty už ani nebudú súčasťou NATO. Čo z tohto boli predvolebné atraktívne sľuby a čo z toho reálne aj naplní?
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
