Vzorkou pre tento zaujímavý výskum sa stalo viac ako 57-tisíc mužov. Tím vedcov podrobne skúmal ich dáta o fyzickej aktivite, telesných parametroch a rozanalyzoval ich životný štýl aj zdravotnú kondíciu.
Súčasťou údajov boli aj výsledky prinajmenšom dvoch testov kardiorespiračného systému, ktoré zisťovali množstvo kyslíka, ktoré telo využívalo pri najintenzívnejšej aktivite. Kardiorespiračná kondícia meria, ako efektívne dokážu srdce a pľúca doručovať kyslík k svalom. Podľa týchto zistených výsledkov štúdia, o ktorej píše magazín British Journal of Sports Medicine, rozdelila mužov do troch skupín.
V prvej skupine boli tí, ktorých kardiorespiračná kondícia vykázala podľa testov za rok trojpercentné zlepšenie, druhá skupina sa viac-menej udržala na rovnakých hodnotách a do tretej boli zaradení tí, ktorých kondícia sa o tri percentá zhoršila.
Výsledky štúdie ukázali, že trojpercentné vylepšenie kardiovaskulárnej kondície súviselo so znížením rizika rakoviny prostaty o 35% v porovnaní s tými, ktorých kondícia o tri percentá klesla. Autorský tím zároveň približuje, aká fyzická aktivita s poklesom rizika choroby súvisí.
„Usilovať by sme sa mali o aktivity vyššej intenzity, teda pohyb, pri ktorom budeme mať problémy udržiavať konverzáciu,“ uviedla spoluautorka štúdie Kate Bolamová zo Švédskej školy športových a zdravotných vied.
Odpoveďou sú teda také športové aktivity ako beh, plávanie, jazda na bicykli, turistika či tanec. Muži by si preto mali vyberať aktivity, ktoré zrýchlia srdcový tep. Čím intenzívnejšia činnosť, tým menšie nároky sú na jej dĺžku a frekvenciu. Väčšie kardiovaskulárne prínosy bude mať zapojenie väčšieho množstva svalov, teda horných aj dolných končatín.
Spomínaná švédska štúdia je veľkým prínosom. Zatiaľ čo veda má totiž pádne dôkazy o tom, že telesná činnosť, cvičenie a pohyb znižujú riziko niekoľkých typov rakoviny, pri rakovine prostaty je to oveľa menej preskúmané.
