Vysoké percento obyvateľov naprieč niekoľkými krajmi nemá prístup ku kanalizácii. Aktuálne plánované rozdelenie peňazí sú pre obce dobrou injekciou, nie však dostačujúcou na zabezpečenie kvalitného života všetkým obyvateľom.
Štatistický úrad SR (ŠÚ SR) zverejnil ďalšiu z nelichotivých štatistík. Podľa dát odborníkov z roku 2022 viac než 1,5 milióna obyvateľov Slovenska nie je pripojených na kanalizáciu, informujú spravy.rtvs.sk.
Na budovanie infraštruktúry vody a kanalizácie, ktorá je slabinou mnohých regiónov a obcí, má ísť 350 miliónov eur z balíka európskych peňazí.
„Až v piatich z osem krajov Slovenska má prístup ku kanalizácií menej než 70 percent obyvateľstva. Najhoršia situácia je v Nitrianskom kraji, s pripojením 59 percent obyvateľov,“ priblížila hovorkyňa ŠÚ SR Jana Morháčová.
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši z Hlasu-SD tvrdí, že za ubrzdenie rozbehnutých projektov môže rozhodnutie Matovičovej vlády.
„S národným plánom budovania vodovodov a kanalizácií prišla v roku 2019 vláda Petra Pellegriniho, no vláda Igora Matoviča ho v roku 2020 zrušila,“ povedal Raši.
Bývalý štátny tajomník rezortu životného prostredia Michal Kiča sa voči obvineniam Rašiho obránil. „Aby uviedol, kde a kedy zrušila Matovičova vláda plán budovania vodovodov a kanalizácií. V období rokov 2020 až 2023 sa zrealizovalo, zazmluvnilo infraštruktúry na vodovody a kanalizácie za viac ako 220 miliónov eur,“ uviedol.
Odborník na samosprávy Daniel Klimovský nepripisuje vinu za zlú infraštruktúru kanalizácie len jednej vláde, ale maslo na hlave majú viaceré doterajšie vlády. „Keď sa pozrieme na správu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá upozorňuje na investičný dlh vo vzťahu k vodárenským spoločnostiam, tak tu sa bavíme o potrebe niekoľkých miliárd eur,“ vysvetlil Klimovský.
Sľúbených 350 miliónov eur z európskych peňazí víta aj šéf Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik, ale stále je to nedostatočná injekcia na vybudovanie siete kanalizácií po celom Slovensku. „Keby to bolo desať miliárd eur na vodu a kanál, tak by to bolo relatívne dobré. Stále je to málo na to, čo potrebujeme investovať,“ uviedol Božik.
Budovanie kanalizačnej infraštruktúry je dôležité aj pre nových zahraničných investorov. Richard Rybníček z Únie miest Slovenska zastáva názor, že si musíme zadefinovať priority. „Aby sa prideľovali tieto finančné prostriedky, predovšetkým do oblastí, ktoré majú väčší potenciál rozvoja,“ vysvetlil.
Pre dobudovanie kanalizácií sú nádejou aj peniaze z rezortu životného prostredia. Rezort plánuje v treťom štvrťroku 2024 vyhlásiť výzvy na budovanie a obnovu vodárenskej infraštruktúry celkovo za viac ako 114 miliónov eur z európskych peňazí.
