A tak vyrazil na Everest opäť, no tentokrát opatrne. „Zvyčajne sa zobudíte o 6:00, naraňajkujete sa a celý deň trekujete. Teraz som musel myslieť na moje srdce,“ priznáva. „Po raňajkách som trekoval iba pol dňa, dal si výdatný obed a hodinový spánok. A potom som už len vpíjal tie nádherné scenérie, s čajom a koláčikom.“
Na vrchole
Aký to je pocit, ocitnúť sa na vrchole najvyššej hory sveta? „Keď som dosiahol vrchol, všetko sa mi rozmazalo. Nemohol som tomu uveriť. Stál som tam asi hodinu. Zložil som si kyslíkovú masku a len som si užíval výhľad. Všetkým som volal, že sme to zvládli.“
„Najťažšie nebolo samotné stúpanie,“ spomína. 80 % zo zaznamenaných úmrtí sa na Evereste odohrá prekvapivo počas zostupu. „Keď sme začali klesať, prežíval som skutočne ťažké chvíle. Bol som rozbitý. Prešiel som 10 krokov a potom som sa musel zastaviť… Prešli sme pár stoviek metrov, a potom začala snehová búrka. Zachránil nás blízky tábor, ktorý tam už ani nemal byť,“ hovorí.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
„Zvládol som veľa chorôb a zranení. Asi bolo dobré, že som musel prekonať prekážky, aby som dosiahol svoj cieľ,“ hovorí. „Ak sa pozriete na 80-ku ako na začiatok, váš život bude razom zaujímavejší… Potrebujete cieľ, akokoľvek veľký alebo malý, a približovať mu svoje zdravie a kondíciu. Nemusíte vyliezť na horu, môže to byť čokoľvek.“
„Mne dal cieľ motiváciu bojovať a poraziť všetky moje choroby a zranenia. Ak by som nemal žiaden cieľ, som si istý, že by som bol stále pripútaný na lôžko alebo k invalidnému vozíku, keď som si zlomil panvu. Chcel som vyliezť na Mount Everest. A tak som nabral kondíciu a dostal som sa na vrchol.“
