Japonský dobrodruh Yuichiro Miura má 90 a nevšedné záľuby. Podarilo sa mu položiť základy extrémneho lyžovania aj dosiahnuť na najvyšší bod sveta — trikrát za desaťročie.
Raňajky a tréning
Yuichira na druhej ceste k Everestu spomalila cukrovka, srdcová arytmia aj vážna zlomenina panvy, ktorú utŕžil, ako inak, na lyžiach. Zlomil si celkovo päť kostí a lekári ho varovali, že možno už nikdy nebude poriadne chodiť.
Avšak húževnatému dobrodruhovi stačil len rok na to, aby sa dostal do formy. Vďačí za to svojmu pevnému odhodlaniu, ale aj vyváženej japonskej strave a pravidelnému tréningu.
Každý deň začína raňajkami, ktoré pozostávajú z varenej ryže, fermentovaných sójových bôbov, polievky miso, vajec a rýb. Raz týždenne si dopraje aj polkilový steak.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Počas fyzického tréningu si zase zaťažoval závažiami nohy aj chrbát, a takto, ovešaný 12 kilogramami navyše (postupom času pridával závažia, až nosil so sebou až 40 kilogramov), absolvoval 9-kilometrovú chôdzu medzi Tokijskou vlakovou stanicou a jeho kanceláriou, a zase naspäť. Každý jeden deň.
Rehabilitácia? Nemám čas
Vzduch v takzvanej „zóne smrti“ v nadmorskej výške nad 8000 metrov je nebezpečne riedky. Panuje tu extrémny chlad, ktorý môže spôsobiť omrzliny, a hnusný silný vietor. Vedci odhadli, že fyzický telesný vek osoby v strese z toho, že je vo výške 8 848 metrov, je o 70 rokov viac ako ten skutočný. Podľa tohto výpočtu by sa Yuichiro na vrchole cítil ako 150-ročný. V Japonsku preto trénoval aj na takéto extrémne podmienky.
Šesť mesiacov pred expedíciou sa vybral so svojím tímom do Himalájí, kde však dostal výškovú chorobu, ktorá spustila ďalší kolotoč zdravotných problémov. Nasledovali dve operácie srdca, ktoré nebolo v poriadku.
„Všetci okolo si mysleli, že to vzdám. To som však nikdy nemal v úmysle. 15. januára som absolvoval poslednú operáciu a 20. marca som odišiel z Japonska. Na rehabilitáciu som už nemal čas,“ smeje sa horolezec.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
