„Na toto nám slúži v domácom rozpočte železná rezerva, ideálne odkladať si desať percent z bežného mesačného príjmu. Ak takúto rezervu nemáme, tak potom ideme do toho, že si musíme urobiť revíziu domáceho rozpočtu. Je fajn si odsledovať celý mesiac, povedzme, písať si, čo som kúpil a potom pekne vidím, kde môžem ušetri,“ poradil Fusek.
Ďalšie výdavky zasiahnu rodinný rozpočet pri začatí povinnej školskej dochádzky. Ak si rodič nemôže z finančného hľadiska dovoliť zaobstarať niektoré potreby, detská psychologička Petra Arslan Šinková odporúča komunikovať s dieťaťom.
„Keď poviem dieťaťu, že ja viem, že by si chcel mať takúto tašku, ale my si ju teraz nevieme dovoliť, kúpime lacnejšiu tašku, ale môžeme ju spoločne pekne vyzdobiť. Lebo keď povieme dieťaťu, ale to nie je dôležité, to nerieš, potom tým deti trpia. Rodič je frustrovaný zase z toho, že nevie splniť požiadavku,“ upozornila Šinková.
Pri stredoškolákoch a vysokoškolákoch platí výhoda, že už sú schopní si privyrábať, čím odľahčia rodinný rozpočet. Aj keď dieťa popri štúdiu pracuje a odbremeňuje rodičov od nadmerných výdavkov, vyživovacia povinnosť rodičom tým neodpadá, a trvá aj počas vysokej školy. Podmienkou je denné štúdium.
„Táto povinnosť trvá do okamihu, kým dieťa nie je schopné živiť sa samo. Čiže nie je dané konkrétnym vekom, nejakým číslom, ale schopnosťou živiť sa samo. Túto schopnosť dieťa nadobudne v zásade vtedy, keď ukončí vzdelávanie, či už na strednej škole alebo aj na vysokej škole,“ povedala advokátka Miroslava Dobrotková.
Rodič by si mal podľa zákona plniť voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu 30 percent zo životného minima.
