Určite ste už niekedy čítali či počuli niečo, čo prešlo rukou jazykového korektora. Či už sú to knihy alebo rôzne články, jazykoví korektori sa zaoberajú aj reklamami, titulkami či letákmi. Skrátka všetkým, čo používa jazyk.
Ich náplňou práce je skontrolovať a opraviť text do spisovnej podoby, a to z gramatickej, pravopisnej i štylistickej stránky. Texty vylepšujú, dodávajú im konečnú čerešničku na torte. Práve preto sme oslovili jazykovú korektorku Tatianu Sadloňovú, aby zodpovedala otázky. Nie však naše, ale vaše! Klásť ste ich mohli TU.
Teraz však nastal čas zodpovedať tie, ktoré sme vybrali. Týkali sa nielen práce ako takej, mnohí chceli poradiť aj s pravopisom či gramatikou.
Aký máte názor na objavovanie čoraz viac pravopisných chýb v médiách?
Začnem asi tým, že si nemyslím, že by akékoľvek chyby boli populárne. Skôr sú už také časté, že sa stali kvázi zaužívanými. To však, samozrejme, nie je dobré. Treba sa na to celé pozrieť z uhlu, že za posledné roky výrazne narástol počet (predovšetkým online) médií, a teda aj ich samotná konkurencia.
Dnes už médiá fungujú vyslovene na princípe „kto prvý príde, berie“, čiže správy o dianí sa publikujú v rýchlosti a s o to menšou pozornosťou na detaily. A tak prichádza tá výrazná chybovosť. V súčasnosti sa situácia zlepšuje, pretože redakcie si začínajú uvedomovať, že bežní redaktori nemajú šancu popri produkcii článkov ešte dbať na bezchybnú gramatiku. A tam dostávame priestor na realizáciu práve my korektori. Verím, že časom dospejeme do bodu, keď pre médiá bude samozrejmosť obsadzovať takéto pozície a všetky texty dostanú adekvátnu úpravu.
Ako je na tom spisovná slovenčina v našej spoločnosti?
Zaujímavá otázka vzhľadom na to, že žijeme v čase, keď sa dramaticky posúvame vpred, a to z hľadiska vývoja technológií. Myslím, že v kontexte textov zverejňovaných v médiách a vo verejnom priestore sme na tom lepšie ako pred pár rokmi. To súvisí aj s mojou prvou odpoveďou. Dôležitým faktorom je však i rýchlo sa vyvíjajúca umelá inteligencia, ktorá už dnes vie produkovať text s dostatočne presnou gramatikou a pravopisom. Na margo toho však podotknem, že si nemyslím, že by umelá inteligencia vedela úplne nahradiť ľudský vklad do procesu korigovania – najmä nie pri knižných textoch, kde je v rámci korektúr dominantný ten kreatívny proces.
Iným aspektom je hovorená reč alebo neoficiálna písomná komunikácia. Tu tiež zohráva svoju úlohu technologický pokrok a čoraz väčšia popularita sociálnych sietí, väčší vplyv najmä angličtiny na náš jazyk atď. Ja nie som jazyková puristka, vážim si naše nárečia a sama nerozprávam 24/7 spisovne, ale som za to, aby sa v oficiálnej komunikácii rozprávalo/písalo spisovne, a rovnako si myslím, že aj v čase popularity influencerov by sa malo dbať na to, aby mladšia generácia prijímala písané a hovorené texty, ktoré budú aspoň na istej jazykovej úrovni.
Stretli ste sa už aj s negatívnou odozvou na vaše korektúry? Ako to ľudia prijímajú?
Nikto nie je neomylný a, žiaľ, ani ja. Určite som aj ja počas svojej praxe niekde isté veci prehliadla alebo som o tej chybe ani netušila, že chybou je. Človek sa stále učí a platí to aj o našom povolaní jazykových korektorov. V zásade mávam komplexnú dobrú spätnú väzbu, i keď raz nastala situácia, kde jeden autor nebol úplne stotožnený s výslednými korektúrami textu – vo vydavateľskej praxi však korektúry predstavujú gigantický problém, ktorý sa v súčasnej finančnej situácii a pri takom nadpočte titulov, aké sa vydávajú, asi nedajú riešiť.
Na jednu knihu by mali byť minimálne 2 – 3 redaktori/korektori, prax však hovorí o inom. To ale nemení nič na tom, že každý redaktor/korektor by mal byť obozretný a dbať na presnosť na maximum. Avšak každá spätná väzba (aj tá kritickejšia) človeka posúva a na nej sa učí. Ak ju človek nevie prijať a poučiť sa, chyba je niekde inde.
Je plat jazykového korektora na Slovensku adekvátny?
Táto otázka má taký hypotetický podtón a obávam sa, že možno taká bude aj moja odpoveď. Z toho, čo mám odsledované, vnímam pozíciu jazykového korektora za nestálu – vo význame, že niekde sa vníma ako plnohodnotná pozícia, inde je len súčasťou istého balíčka popri iných činnostiach. Druhý faktor je, že asi väčšina korektorov, ktorí sa živia len touto činnosťou, to robia na „voľnej nohe“, čo znamená, že si svoju cenu určujú sami. Čiže ten aspekt „adekvátnosti“ je potom na ich vlastnom uvážení.
Konečná hodnota práce korektora však závisí aj od toho, či vykonáva len základné korektúry pravopisu, alebo už zasahuje do väčšej hĺbky textu. Keď to ale komplexne zhodnotím, sú určite firmy, kde túto pozíciu vedia akurátne oceniť, ale aj také, kde by sa ich nastavenie v ohodnocovaní mohlo zmeniť.
„Nemám paru“ v zmysle nemám o tom ani potuchy ľudia často píšu ako Nemám páru. Ale to je od slova pár, čo je blbosť, a nie para, ako pára v češtine, však mám pravdu?
Ja osobne som sa s týmto slovenským ekvivalentom – s krátkym a – doposiaľ nestretla. Slovné spojenie „nemám páru“ je českého pôvodu, v slovenčine má len ekvivalent „nemať potuchy“, prípadne v takej neoficiálnejšej komunikácii „nemať šajnu“.
Ako správne skloňovať slovo Euro v jednotnom i množnom čísle?
S úsmevom na tvári som si pri tejto otázke spomenula na moju bývalú triednu učiteľku z druhého stupňa, ktorá nás s týmto „mordovala“.
- Pre jednotné číslo je skloňovanie takéto: euro/eura/euru/euro/eure/eurom.
- Pre množné číslo je skloňovanie takéto: eurá/eur/eurám/eurá/eurách/eurami.
Čiže napríklad 500 eur hovoríme/píšeme takto, nie ako 500 euro.
Prečo sa v slovenčine vyskytuje v poslednej dobe toľko cudzích slov a názvov?
Nadviažem na moju odpoveď z druhej otázky – v čase, keď máme viac médií a trávime viac času na sociálnych sieťach, a keď angličtina je absolútnym základom vo vyučovacom procese, je v podstate náročné tento proces obohacovania slovnej zásoby o anglicizmy nejak regulovať. Vnímam, že značná časť textov/prehovorov niektorých influencerov obsahuje množstvo anglických slov a že v niektorých podcastoch prichádza k momentom, kde si účinkujúci nevedia spomenúť na slovenský ekvivalent základných výrazov. Ak to oni sami od seba nebudú regulovať, bude o to ťažšie očakávať to u širšej skupiny ľudí – najmä mladých, keďže práve tí sú pod ich vplyvom asi najviac. Názory sú rôznorodé, a to aj u jazykovedcov. Vždy však treba začať od seba.
Viete uviesť príklady, aké má človek možnosti, keď sa chce zdokonaliť v gramatike? Aké metódy, techniky sú podľa vás najefektívnejšie?
Jeden z najefektívnejších je určite spätná väzba. Človek môže od rána do noci študovať príručky pravopisu – niečo ho naučia, ale prax je najlepším učiteľom. Ja som mala šťastie, že som mala odjakživa vzťah k písaniu, no ale aj isté rodinné predispozície… Hlavne z mojich vysokoškolských čias si však pamätám, že nič mi nevedelo dať toľko ako vedomosti iných ľudí, ktorí si prečítali moje texty a zhodnotili ich. Čiže ak aj náhodou nemáte vzťah k umeleckému či akémukoľvek písaniu, možno máte vo svojom okolí človeka, o ktorom viete, že dobre ovláda pravopis. Skontaktujte ho a požiadajte ho o spätnú väzbu. Nepoznám lepšiu cestu ako túto.
Má české slovo „náves“ (rozumej námestie na dedine) slovenský ekvivalent?
Napriek tomu, že pochádzam z dediny, nikdy som nevnímala žiaden priestor ako nejaké „dedinské námestie“. Ale ako píšete, je to skutočné slovo a podľa toho, čo som si o tomto slove dohľadala, je to skôr už archaizmus. Bol by to však vhodný podnet pre JÚĽŠ SAV.
Prečo sa v súčasnej dobe píše žiaduci a nie s dĺžňom žiadúci?
To asi nebude iba záležitosťou súčasnosti – je to podmienené rytmickým zákonom, ktorý nedovoľuje dve dlhé opakujúce sa slabiky po sebe.
Ako sa má správne povedať: boli spolu ubytovaní v hotelovej (nemocničnej) izbe alebo na hotelovej izbe?
Správna odpoveď je v hotelovej izbe – čiže v nejakom priestore, nie na nejakom území.
V prípade, že ide o službu, keď je tovar doručený z e-shopu zákazníkovi, službu poskytuje dopravca alebo prepravca?
Správna odpoveď je dopravca.
Chcel by som mať konečne jasno v tom, ako je správne: fotovoltaika alebo fotovoltika?
Táto otázka ma prenáša na moje začiatky v reklame, pretože som žila vo vedomí, že správne je fotovoltaika, ale korektor, ktorého som v tom čase zastupovala, ma vyviedol z omylu. Správny výraz je fotovoltika, a keď si dopomôžeme vyjadrením z JÚĽŠ SAV, zistíme, že fotovoltaický je odvodené z angličtiny – fotovoltaic –, a až z neho sa odvodil slovenský ekvivalent fotovoltický.
