Zásadný objav otriasol vedeckou komunitou. V prírode sa totiž podarilo objaviť iný zdroj kyslíka, ako sú rastliny. Sú ním kovové guľôčky na oceánskom dne.
Že kyslík na Zemi vzniká vďaka rastlinám, vie snáď aj malé dieťa. Tí starší si potom určite spomenú, že je za tým jav nazvaný fotosyntéza. Medzinárodný tím vedcov ale teraz zistil, že svetlo ani rastliny nie sú na vytváranie kyslíka v prírode potrebné, a ten tak môže vznikať aj hlboko na dne oceánu. Napriek tomu je tento dej zahalený množstvom otázok.
Sami vedci označujú objav za „fascinujúce“. „Prvýkrát som to zaznamenal v roku 2013. Na morskom dne v úplnej tme vzniká obrovské množstvo kyslíka,“ spomínal pre BBC morský výskumník Andrew Sweetman. Vtedy si myslel, že ide o chybu prístrojov. „Proste som to ignoroval, pretože ma učili, že kyslík vzniká iba fotosyntézou,“ vysvetlil. Až neskôr mu došlo, že ide o obrovský objav.
Kyslík v hĺbkach Tichého oceánu vytvárajú s najväčšou pravdepodobnosťou guľôčky kovu, ktorých je morské dno medzi Havajom a Mexikom plné. Jeho vysoké množstvo hlboko pod hladinou sa totiž podarilo odhaliť iba v miestach, kde sa tieto útvary vyskytujú.
Je prakticky isté, že tento kyslík vzniká rozkladom morskej vody na kyslík a vodík. Už menej jasné je, ako k tomu dochádza. Vzhľadom na to, že guľôčky obsahujú lítium, kobalt a meď, teda prvky bežne sa vyskytujúce v batériách, je dosť možné, že vodu rozkladá elektrina prostredníctvom javu zvaného elektrolýza, ktorý sa bežne využíva v priemysle.
„Ak vložíte batériu do morskej vody, začne syčať. Je to preto, že elektrický prúd v skutočnosti rozdeľuje morskú vodu na kyslík a vodík. Myslíme si, že to isté sa deje s týmito guľôčkami v prírode,“ vysvetlil Sweetman. Svoju úlohu ale možno zohrávajú ďalšie javy a vznik tohto „temného kyslíka“ si preto najskôr vyžiada ďalší výskum.
Práve kvôli obsahu priemyslom žiadaných kovov už existujú plány na ťažbu týchto guľôčok. To môže mať ale ďalekosiahle následky. Americký Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA) už varoval, že táto ťažba by mohla „mať za následok zničenie života a prirodzeného prostredia morského dna v oblastiach ťažby“. Inak povedané, mohlo by to vyhubiť život, ktorý je od tohto javu závislý.
A nemožno vylúčiť, že by sa to neprejavilo aj na zemskom povrchu. Ekosystémy na súši a vo vode sú totiž značne prepojené. Napríklad asi polovica kyslíka, ktorý dýchame, pochádza z oceánu.
„Pretože tieto polia pokrývajú také obrovské oblasti našej planéty, bolo by šialené pokračovať v hlbinnej ťažbe s vedomím, že môžu byť významným zdrojom produkcie kyslíka,“ upozorňuje napríklad morský biológ Murray Roberts z Edinburskej univerzity. Vedci už proti ťažbe založili aj petíciu.
