Po páde vojenského lietadla Su-34 na obytnú štvrť v ruskom meste Jejsk v októbri 2022 zahynuli štyria ľudia a ďalších dvadsaťpäť utrpelo zranenie. Slovami o Buči zase Andrej pripomína masaker, ktorý na Ukrajincoch spáchali ruskí vojaci. Obec na predmestí Kyjeva sa stala symbolom hrôz tejto vojny, uvádza iDNES.cz.
Alexander z Moskvy zasa hovorí, že sa na začiatku invázie snažil podporovať Ukrajinu. „Nechápal som, ako môže nejaká krajina napadnúť svojho suseda. Hádal som sa kvôli tomu s celou rodinou. Hovoril som si, na čo sakra potrebujete (asi viete, o kom hovorím) pár tisíc kilometrov územia pre svoju krajinu navyše, keď už teraz ich máte milióny? Vláda ma šokovala. Tie represie. To šialenstvo. Tá mobilizácia,“ vracia sa v spomienkach.
„Lenže potom sa vo mne niečo zlomilo. Začal som horlivo podporovať Rusko. Spoločnosť si očividne pochutnala na mojom mozgu. A aj keď som nevedel, o čom hovorím, pristihol som sa, ako sledujem televíziu a hovorím, že (ukrajinský prezident Volodymyr) Zelenskyj je feťák a Ukrajina ako krajina neexistuje. Potom prišla tretia vlna: Ľahostajnosť. Prestalo ma zaujímať, kto vyhrá, hlavne keď ľudia prestanú umierať pre nič za nič. Teraz cítim frustráciu a bolesť. Je to nezmyselná vojna, ktorú zrejme nikto nevyhrá. Už mi nezasahuje do života, ale je to obrovská nepríjemnosť. Nech už je konečne mier!“ žiada Alexander.
„Necítim vôbec žiadnu radosť“
Na povinnú mobilizáciu pritom narazila aj anonymná pisateľka z mesta Volžsk, ktoré leží medzi Moskvou a Jekaterinburgom. „Vojna môj život zredukovala až na úplne nič. Neviem, ako dostať svojho mobilizovaného muža späť. Úrady ma len odbúdajú. Cítim zúfalosť a beznádej! Vláda je k našim problémom hluchá. Všetko meria na peniaze, ale tie my nepotrebujeme – potrebujeme svojich mužov!“ odkazuje do Moskvy.
Podľa októbrového prieskumu ruského nezávislého ústavu Levada by až 70 percent Rusov podporilo Putina, ak by sa rozhodol ukončiť vojnu, avšak len za podmienky udržania dobytých území. Ak by podmienkou mieru bolo vrátenie okupovaných území Ukrajine, potom by pomoc klesla len na 34 percent. Aj ďalší prieskum ukázal, že sa po dvoch rokoch „triedennej špeciálnej operácie“ pohľad Rusov mení. Na začatie mierových rozhovorov sa vyslovilo 48 percent oslovených ľudí, zatiaľ čo za pokračovanie vo vojne 39 percent z nich.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
