Bolesť, odcudzenie od okolia a absencia radosti. Čitatelia ruského nezávislého portálu Meduza popísali, ako sa zmenili za dva roky vojny na Ukrajine. Väčšina z nich pritom hovorí, že cíti stále rovnakú hrôzu ako na začiatku. A pretože sa ich pohľad na súčasné dianie nezhoduje s väčšinovou ruskou spoločnosťou, často aj pred vlastnou rodinou taja, aké čítajú správy.
„Je to nočná mora. Všetci okolo mňa sú zombíci. Ľudia nechcú veriť ničomu inému ako tomu, čo dávajú na ich zombie televíznych staniciach. A čím horšie sú ich životy, tým silnejšie veria, že za všetko môže Amerika,“ opisuje Jurij z Petrohradu.
Hovorí, že sám je proti vojne. „Zúfalo chcem preč. Ale už som na to veľmi starý. Prestal som sa baviť s osemdesiatimi percentami svojich niekdajších priateľov, pretože podporujú nášho kremeľského škriatka. Mám pocit, že žijem za okupácie. Je príšerné uvedomiť si, že nič nezmeníte. Neviem si na to zvyknúť,“ dodáva.
Patrí k pätnástim čitateľom portálu Meduza , ktorí na výzvu investigatívnych novinárov popísali, ako ich zmenili dva roky ruskej vojny s Ukrajinou. Vzhľadom na to, že Meduza už nepôsobí na ruskom území a nepíše tak, ako by si ruské vedenie prialo, je logické, že ani jej čitatelia nepatria k fanúšikom diktátora Vladimíra Putina. A na listoch, ktoré portál zverejnil minulý týždeň, je to poznať.
Mnohí sú podľa svojich slov stále zhrození tak ako vo februári 2022. „Nenávidel som vojnu, keď začala, a nenávidím ju aj teraz. Cítim hroznú horkosť. Bojím sa o seba aj svojich blízkych. Nielen preto, že každý deň hrozí, že vás pošlú do vojny alebo že sa ocitnete pod útokom dronov, ale aj kvôli tomu, čo bude. Putinov gang tu nebude naveky. Veľmi skoro, či už o rok, päť rokov alebo desať rokov po nich nič nezostane,“ rozpísal sa Moskovčan Andrej.
„Ale medzitým budeme stále žiť tu, pretože je to náš domov. Ten budeme musieť zdieľať s omilostnenými vrahmi a násilníkmi, ktorých pustili a poslali na front spolu s Wagnerovou skupinou. Tiež tu stále budú všetci tí, ktorí vojnu podporovali a boli z nej šťastní. Desí ma predstava, čo by títo ľudia mohli s mojím domovom urobiť. Desí ma pomyslenie, ako veľmi ich všetkých nenávidím. Snažím sa nestratiť nádej a robiť, čo môžem,“ píše tiež.
Vyzdvihuje pritom „rozumné a citlivé“ prejavy niektorých opozičných osobností a médií. „Veľmi mi to pomáha. Som za nich vďačný. Som hrdý na verejne známe postavy a celebrity, ktoré sa otvorene vyslovili proti vojne. Snažím sa nezvyknúť si na vojnu a neprísť o tú animálnu hrôzu, ktorú som cítil na začiatku z vecí, ako boli Buča, brutalita wagnerovcov alebo pád lietadla, ktoré sa zrútilo na bytovku v Jejsku. Také veci nemôžeme ani trochu brať ako normálne,“ apeluje.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
