S bojmi je spojené veľké chemické znečistenie. Medzi hlavné chemické riziká vojny patria bojové aktivity, prevádzka a oprava techniky a poškodzovanie infraštruktúry.
Zabúda sa na to, že vojna je špinavá a jedovatá, povedal na seminári Komisie pre životné prostredie Akadémie vied ČR s názvom Environmentálne dopady vojny na Ukrajine Tomáš Cajthaml z Ústavu pre životné prostredie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej. Strelivo alebo výbušniny využívané v bojoch kontaminujú životné prostredie organickými látkami a toxickými kovmi, píše portál ČT 24.
Problematická je tiež vyhodená a nevybuchnutá munícia aj jej rezíduá. Príkladom znečisťovateľov je podľa odborníka Cajthamla napríklad olovo obsiahnuté v strelive, tento kov je pritom kumulatívny jed hromadiaci sa v kostiach. Trinitrotoluén (TNT) prítomný vo výbušninách je zase toxický, ovplyvňuje pečeň a imunitu a môže byť karcinogénny.
Prírodu znečisťuje podľa Cajthamla aj prevádzka vojenskej techniky – napríklad vytekajúce pohonné hmoty, havárie alebo servis techniky. Vojna má tiež environmentálne dopady, keď sa naruší infraštruktúra ako budovy chemického priemyslu, ropovody a podobne.
„Musíme sa obávať toxických kovov, zvyškov výbušnín a ropných produktov, ktorými sú vojenské oblasti kontaminované,“ upozornil Cajthaml. Podľa Lukasza Chrzanowského z poľskej Technickej univerzity v Poznani je odstraňovanie kontaminácie v prírode vo vojenských oblastiach veľmi drahé. „Čím viac máme modernú vojenskú techniku, tým väčšia máva dopady na životné prostredie,“ povedal.
Vojny priniesli neznáme a nečakané problémy
Cajthaml pripomenul predchádzajúce nečakané problémy, ktoré vznikali po vojne. „Napríklad sa zistilo, že berýlium je veľmi toxické, má mutagénny a karcinogénny účinok s latentnou periódou až niekoľko rokov. Počas druhej svetovej vojny bolo ale normou ho využívať vo vojenskom priemysle,“ priblížil.
Vo vojne vo Vietname zase vznikali ako vedľajší produkt dioxíny, ktoré patria medzi jedny z najjedovatejších organických znečisťovateľov. Kontaminovali pôdu, vody a sedimenty. Po vojne v Zálive až 210-tisíc vojakov malo chronickú multisymptomatickú poruchu s vytrvalými bolesťami hlavy, poruchami vnímania, únavou, vyrážkami a podobne. Dodnes nie je uspokojivo vysvetlená.
Hana Müllerová z Ústavu štátu a práva Akadémie vied ČR vysvetlila, že z pohľadu práva neexistuje žiadny univerzálny dohovor, ale stovky čiastkových dohovorov na ochranu životného prostredia. Problémom je ale to, že so sebou nenesú žiadne sankcie alebo donucovacie mechanizmy pri porušení.
„Hovorí sa o takzvanej ekocíde, ktorá je navrhovaná medzi trestné medzinárodné zločiny, ale zatiaľ nemôže byť oficiálne stíhaná,“ vysvetlila Müllerová. Dodala, že Medzinárodný trestný súd v Haagu môže súdiť iba jednotlivcov, nie štáty, a nie každá podaná sťažnosť je riešená. Podmienkou trestnej zodpovednosti je úmysel a znalosť veci, čo je pri životnom prostredí náročné preukázať.
