Nos aj uši jej odrezal manžel, pretože vraj zahanbila jeho rodinu. „Povedala som jej: zatvor oči, skús na minútu hodiť za hlavu to, čo sa stalo, a mysli na svoju vnútornú krásu a silu. Otvorila oči a v tej chvíli som vyhotovila túto fotografiu,“ opisuje vznik kontroverzného portrétu Jodi Bieberová. Jeho príbeh mapuje ďalší diel seriálu Slávnej fotografie.
Písal sa rok 2010 a novinári časopisu Time vyšli do Afganistanu za reportážou o podmienkach afganských žien. Jodi Bieberová ako fotografka strávila s osemnásťročnou Bibi Aishou v kábulskom tábore asi tri hodiny. „Mohla som urobiť fotografiu, kde by bola zobrazená skôr ako obeť, ale ja som si povedala – nie, táto žena je krásna,“ popísala Bieberová.
„Šatka jej spadla mierne dozadu a vlasy mala odhalené, mala tie najkrajšie vlasy, a ja som jej povedala: Vieš, si naozaj krásna žena a ja by som nikdy nemohla pochopiť alebo vedieť, ako sa cítiš. Ale čo môžem urobiť, je ukázať ťa na tejto fotografii ako krásnu,“ povedala fotografka, ktorá za svoj šokujúci portrét vyhrala o rok neskôr prestížnu súťaž World Press Photo.
Keď mala Aisha dvanásť rokov, otec ju prisľúbil za ženu spoločne s jej mladšou sestrou bojovníkovi Talibanu. Zvyk zvaný baad je v paštúnskom kmeňovom práve obvyklou cestou k zmiereniu znepriatelených rodín. V šestnástich sa Aisha prisťahovala do rodiny svojho manžela, ktorého však v skutočnosti nikdy neuzrela, pretože bojoval v Pakistane.
„Strávila som s nimi dva roky ako väzenkyňa,“ spomínala na čas, ktorý prežila so svokrom a s desiatimi švagrami. Tí ju sústavne mučili a zneužívali. Po dvoch rokoch sa rozhodla k úteku. Dve susedky, ktoré jej sľúbili pomoc, ju však zradili a v Kandaháre sa ju pokúsili predať ďalšiemu mužovi. Zatkla ich polícia a Aisha kvôli úteku od manžela tiež putovala do väzenia. Po piatich mesiacoch ju našiel svokor, uplatil políciu a odviedol ju späť domov.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
