Vojna si vyberá svoju daň. Ruskú ekonomiku sužuje nedostatok pracovnej sily

Reklama
Ilustračná fotografia (Zdroj: TASR/AP/Pixabay)

Ruská ekonomika zápasí s výrazným nedostatkom pracovnej sily. Nezamestnanosť v Rusku pritom klesla na rekordných 2,3 %. Klesla aj emigrácia. Problém je teda pomerne jednoznačne v tom, koľko ľudí sa počas ruskej vojny na Ukrajine presunulo do armády a obranného sektora.

Obrovské navýšenie výdavkov na obranu Rusku pred dvoma rokmi pomohlo vyhnúť sa predpovedanému katastrofickému ekonomickému kolapsu av roku 2023 sa ruská ekonomika vrátila k predvojnovým štandardom. Teraz ju však opäť ohrozujú nedostatky pracovnej sily, úroková sadzba vo výške 21 % a vysoká inflácia, informuje agentúra Reuters.

Ruský vodca Vladimír Putin už nedostatok pracovnej sily označil za významný ekonomický problém a jeho nápravu uviedol ako jeden z kľúčových cieľov národného rozvoja. Kremeľ tiež nabáda ženy, aby mali viac detí.

Nedostatok zamestnancov podľa ruskej centrálnej banky hlási 73 % ruských podnikov. Len v Centrálnom federálnom okruhu na každého nezamestnaného vychádza deväť voľných pracovných miest. „Personálny hladomor sa zmenil na univerzálny fenomén a zachvátil prakticky všetky časti ekonomického systému,“ uviedol zástupca riaditeľa výskumného centra ekonomickej vysokej školy HSE.

S nedostatkom zamestnancov malo Rusko kvôli nízkej pôrodnosti problémy dlhodobo aj pred vojnou, ale invázia na Ukrajinu ho výrazne zhoršila. Desaťtisíce potenciálnych pracujúcich sa totiž buď pridali k armáde, alebo emigrovali. Obranný sektor navyše začal naberať zamestnancov vo veľkom a často za lepšie platy ako sektor súkromný.

Ak sa ľudia rozhodnú upísať ruskej armáde, dostanú bonusovú platbu niekoľkokrát prevyšujúcu priemernú mesačnú ruskú mzdu. Napríklad v Jekaterinburgu táto platba činí 2,1 milióna rubľov (451,2 tisíc korún). Priemerná ruská mesačná mzda je 73 709 rubľov (16 tisíc korún).

Nedostatky sú síce akútne vo výrobe, logistike aj IT, ale najviac podľa náborárov zasiahli stavebníctvo. To znamená zvýšenie cien a zároveň spomalenie prác a zníženie ich kvality. O približne 200 tisíc zamestnancov prišlo aj poľnohospodárstvo.

Ruský minister ekonomiky Maxim Rešetnikov minulý týždeň vyzval regióny, nech začnú do práce naberať mladých ľudí, dôchodcov a ľudí s postihnutím. Zároveň by podľa neho mali uvoľniť reštrikcie na prácu nadčas. Naďalej budú platiť obmedzenia uvalené na pracujúcich migrantov, hoci dve tretiny ruských podnikov hovoria, že aj tých majú nedostatok.

Podľa ekonómov sa budú nedostatky pracovnej sily len zhoršovať. Ruské úrady uvádzajú, že sektory výroby, dopravy, zdravotníctva, sociálnych služieb, vedeckého výskumu a IT budú do roku 2030 potrebovať ďalších 2,4 milióna ľudí.

Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda
Zo zahraničia
Z domova
Kultúra a showbiznis
Ekonomika a biznis
Šport
TV Spark
Najčítanejšie