„Je jasné, že oba štáty sa považujú za vojenských partnerov a že toto partnerstvo sa prehlbuje, aj keď nejde o formálne spojenectvo v západnom zmysle,“ povedal serveru Business Insider Jonathan Ward, generálny riaditeľ poradenskej spoločnosti Atlas Organisation.
Počas posledných dvoch rokov Rusko s Čínou usporiadalo spoločné námorné cvičenia v Japonskom mori a taktiež jej odovzdalo ponorkovú technológiu, ktorá by jej mohla poskytnúť výhodu vo vojne so spojencami USA v Tichomorí. Ďalej Rusko predalo Číne prúdové lietadlá Su-25, vrtuľníky Mi-17 a systémy protivzdušnej obrany S-400.
Hoci vodcovia oboch krajín nepodpísali formálnu vojenskú alianciu, také kroky by mali USA a ich spojencov veľmi znepokojovať, píše Chels Michta v článku pre Centrum pre analýzu európskej politiky.
„Kompletná čínsko-ruská aliancia by pre Spojené štáty predstavovala hrozbu, ktorá sa nepodobá žiadnej inej, ktorej čelili od konca studenej vojny,“ píše Michta.
Spojené štáty sú si tejto hrozby vedomé. Kongresová komisia pre strategickú pozíciu USA v októbri uviedla, že Američania teraz kvôli spolupráci Číny a Ruska čelia hrozbám „zásadne odlišným od všetkého, čo zažili v minulosti, dokonca aj v najtemnejších dňoch studenej vojny“. Komisia preto vyzvala Pentagon, aby prehodnotil svoje plány a bol pripravený na možnosť vojny s Čínou a Ruskom súčasne.
Niektorí experti zostávajú skeptickí k stabilite rusko-čínskej aliancie. Poukazujú napríklad na dlhodobé napätie medzi mocnosťami či na čínsku túžbu udržať si silné obchodné väzby na západný trh. Napriek tomu sa podľa nich musia USA pripraviť na hrozbu vojenského paktu medzi autoritárskymi vodcami.
„Spojené štáty stále dokážu zvládnuť obe hrozby. Bude to však vyžadovať posilnenie spolupráce s európskymi spojencami, ktorí sú teraz svedkami dôsledkov geopolitickej koordinácie Ruska a Číny pri invázii na Ukrajinu,“ uzavrel Ward.