Energetické využitie vodíka v doprave nie je žiadnou novinkou. Dôvodom, prečo sa niektoré automobilky zameriavajú práve na tento pohon, je jeho ekologickosť, keďže jeho odpadovým produktom pri energetickom využití je vodná para. Ďalšími pozitívami vodíkových automobilov je ich tichá prevádzka a pomerne rýchle tankovanie. Prečo to s nimi však nevyzerá nádejne?
Azda najznámejším osobným autom na vodíkový pohon je Toyota Mirai. Bola predstavená v roku 2014 a jej druhá generácia prišla na náš trh o päť rokov neskôr. Hoci sa generalita japonskej automobilky dušovala, že pôjde o revolúciu v priemysle a tento model sa začne masovo predávať, nič také sa nestalo. Na nedávnom autosalóne v Tokiu to otvorene priznal technický šéf Toyoty Hiroki Nakajima.
„Skúsili sme to s Miraiom, ale nebol úspešný. Vodíkových staníc je veľmi málo a ich realizácia je náročná,“ prekvapivo prehlásil Nakajima. Vodíková „čerpačka“ je naozaj drahá záležitosť a náklady na jej vybudovanie a prevádzku sú v rozmedzí pol milióna až štyroch miliónov eur. Skladovanie a preprava vodíka totiž vyžaduje používanie špeciálnych materiálov, keďže vodík je extrémne prchavým prvkom.
Kritickým bodom je tiež jeho aktívne podchladzovanie v skladovacom tanku na teploty -34 až -40 stupňov Celzia. Okrem toho, teplota v nádrži auta nesmie prekročiť 85 stupňov Celzia, čo znamená, že na kontinuálne podchladzovanie tankovaného vodíka musí byť vynaložené značné množstvo elektrickej energie.
Odborníci tvrdia, že oproti pohonu len prostredníctvom batérie ide o neekonomickejší a neekologickejší variant, nehovoriac o finančnom rozmere. Náklady na rýchlonabíjaciu stanicu sa pohybujú v rozmedzí 50 000 až 80 000 eur, čo je niekoľkonásobný nepomer.
Potenciál v nákladných automobiloch
Technický riaditeľ Toyoty však na vodík definitívne nezavrhol a jeho budúcnosť vidí najmä v úžitkových vozidlách. „Je oveľa jednoduchšie vybudovať vodíkovú sieť pre stredne veľké nákladiaky. Tieto vozidlá idú z bodu A do bodu B, čo umožňuje stabilnejšiu prevádzku čerpacích staníc na vodík. Úžitkové vozidlá sú najdôležitejším segmentom, ktorý je potrebné naďalej testovať a pokračovať v ňom s vývojom vodíka,“ dodal Nakajima.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
